Panna Mária Sedembolestná. Čierna Madona

imagePrečo je slovenská patrónka Sedem-bolestná? Irena Uhorská. Helena Trójska. Kde boli „antické“ Sparta a Arkádia? Bohyňa-Matka, Čierna Madona. Czenstochowa.

Panna Mária Sedembolestná bola Vatikánom prehlásená za „Patrónku Slovenska“. Otázka pravej identity tejto „legendárnej“ osobnosti predstavuje nemenej intrigujúci historický poznávací výlet, než v prípade vierozvestcov Cyrila a Metoda, Svätopluka a Babylonu. Historická veda má istú zvláštnosť – spája v sebe legendárne i skutočné udalosti, pričom tak, že jedno sa prelína s druhým. Ak to však má byť veda v pravom zmysle slova, treba sa usilovať nielen o vysvetlenie všetkých „legendárnych“ skutočností, ale aj o zistenie dôvodu, prečo boli za legendárne označené. Práve o to sa usilujeme so všetkou počestnosťou a priamosťou tých, ktorým záleží na koherentnom a logickom výklade našich dejín. Začnime.

Prvý omyl oficiálnej verzie života a idenity „Sedembolestnej“ spočíva v tom, že sa mylne domnievame, že Panna Mária Sedembolestná – toť matka Ježiša Krista. Ona síce skutočne bola „Panna Mária“ a skutočne bola „Bohorodička“, ale v inom zmysle a iných historicko-chronologických konotáciách, než sme privykli myslieť.

Druhý omyl spočíva v oficiálnom vysvetlení, čo tvorilo tých príslovečných „sedem bolestí“, ktoré si vytrpela.

Skutočnosť, ako sa ukazuje, je – mierne povedané – iná, a prekvapivo logická a koherentná. PRAVDA SA DÁ OBJAVIŤ, ak zvolíme správnu metodiku bádania. Touto metodikou bude, ako aj v prípade našich predchodzích štúdií o Cyrilovi a Metodovi, Svätoplukovi a svätom Štefanovi – akademickou obcou vehementne ignorovaná Nová Chronológia.

V našej popularizačných štúdiách o Novej Chronológii sme písali aj uviedli očividné materiálne i teoretické svedectvá o tom, že náš, uhorský svätý Štefan, je historickým duplikátom byzantského cisára Jána II. Komnéna z prelomu XI-XII. stor.n.l. Dôkazom tohto na pohľad fantastického tvrdenia je fakt, že „svätoštefanská koruna“ uhorských kráľov je priamo totožná korune Jána II. Komnéna zo známej mozaiky v chráme Hagia Sofia, viď tu:

Mosaïque des Comnène, Sainte-Sophie (Istambul, Turquie)

Podľa Novej Chronológie je zároveň Ján II. Komnén svetským odrazom evanjelského Jána Krstiteľa – predchodcu Krista. V našej rekonštrukcii evanjelsko-biblických počiatkov našich dejín sa táto skutočnosť potvrdzuje, pretože Štefan I. skutočne predchádzal svojmu nasledovníkovi na uhorskom tróne, kráľovi Andrejovi I. Bielemu (Katolíckemu). Andrej I. Biely – toť „uhorský“ duplikát Ježiša Krista, byzantského cisára Andronika I. Komnéna.

„Svätá Rodina“, ako je opísaná v Evanjeliách a ako sme ju zvyknutí vnímať, teda predstavovala panujúcu „uhorsko-byzantskú“ cisársku dynastiu, ktorej členmi bola tak sv. Štefan/Ján II. Komnén/Ján Krstiteľ, ako aj Andrej I. Biely/Andronikus I. Komnén/Ježiš Kristus.

Vráťme sa však k vyobrazeniu byzantského cisárskeho páru spolu so „svätoštefanskou korunou“ na mozaike chrámu Hagia Sofia. Všimnime si obzvlášť manželku Jána II. Komnéna, ktorou bola slávna Ireena Uhorská. Rovnako ako v prípade s korunou jej manžela, ktorá je práve „svätoštefanská“ a v tomto zmysle – „uhorská“, bola aj prekrásna ženská koruna jeho manželky nájdená v 2. polovici XIX. stor.n.l. v Ivanke pri Nitre, t.j. v Uhorsku. Pričom bola akademickými historikmi pomenovaná „Monomachova koruna“ a dodnes sa vedú špekulácie o tom, komu patrila.

Helene of Hungary

Monomachus crown

Irena Uhorská bola výnimočná žena. Narodila sa v Uhorsku s krátkym menom Piroška a po svadbe s byzantským cisárom Jánom II. Komnénom sa stala byzantskou cisárovnou, prijmúc meno Irena (Eirene – gréc.). Helena sa vyznačovala veľkou zbožnosťou, ktorá si svojimi bohumilými iniciatívami získala rovnako veľký obdiv svojich súčasníkov, ako jej manžel Ján, nazývaný v byzantskej tradícií aj „Dobrým“.

Irena Uhorská dala byzantskému cisárskemu rodu 7 detí. Pôrod dieťaťa je spojený s veľkou bolesťou pre matku.
NÁŠ ZÁVER: Panna Mária Sedembolestná a Irena Uhorská sú jedno a to isté.

Sedem bolestí našej patrónky predstavuje pôrod 7 detí, ktoré vytrpela Irena Uhorská, manželka Jána II. Komnéna. Keďže podľa našej rekonštrukcie Ján II. Komnén ~ sv. Štefan-kráľ, je teda Irena Uhorská ~ Panna Mária Sedembolestná – prvou „uhorsko“-byzantskou kráľovnou. V evanjelskej tradícii je naša patrónka manželkou sv. Jána Krstiteľa.

Prečo však našu patrónku označujeme Panna Mária a vnímame ju ako „Bohorodičku“? V našich prácach sme už písali, že územie Veľkej Moravy ~ Uhorska mohlo byť vnímané aj ako krajina Devy ~ Panny (viď Pannónia, Devín – pozn.), ktorú obývali VINIDI (Devíni – aut.). Navyše, ako sme tvrdili tu – http://www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-mytom-a-skutocnostou-3-cast/803817, http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1828.htm – starou formou výslovnosti pojmu Uhorsko (v poľštine Wegry), mohlo byť slovo VAGRIA/VARGIA, pretože U(n)GRIA ~ VGRIA = VAGRI-a. Je pozoruhodné, že „panna“ po latinsky znie Virgo, t.j. ďalší náznak na „krajinu Devy“ – Uhorsko. Okrem toho, byzantskí cisári predmetnej epochy (XII. stor.n.l) si prednostne brávali za ženy uhorské princezné, ktoré samozrejme museli byť panny.

Samotné meno „Mária“ mohlo znamenať jednoducho „Rimanka“, pretože Maria ~ Ramia, kde „Ram“ znamená „Rím“. A Irena Uhorská sa vydala za byzantského cisára, ktorý panoval v „Novom Ríme“, a jeho krajina sa volala Romea, jej obyvatelia Romeji, t.j. Rimania. Sám pojem Byzanc, resp. Bis + Antic, pravdepodobne vznikol oveľa neskôr.

Prečo si však v našej kolektívnej pamäti spájame Pannu Máriu Sedembolestnú s obrazom „Bohorodičky“? Vec sa má tak, že v tom období panoval kult tzv. predježišovského protokresťanstva, zamieňaného dnes s pohanstvom. Pozri viac v našej práci o Babylone (t.j. BAB + Ilone) tu – www.nwoo.org/2017/05/24/kto-boli-v-skutocnosti-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna-ii/   V tomto kulte mal dôležité postavenie kult ženy-BABY, ktorá bola progenitorka byzantských cisárov, žijúcich bohov. Popri tradičnom kulte Ženy-Baby (tzv. matriarchát) boli za bohov považovaní aj samotní byzantskí cisári. Práve preto je Irena Uhorská ~ Sedembolestná považovaná za „Bohorodičku“, ale nie v tom zmysle, že by bola matkou Ježiša Krista. Je známe, že Kristus alias Andronikus I. Komnén bol predstaviteľom druhej vetvy panujúcej dynastie Komnénovcov, a bol synovcom Heleninho manžela Jána II.

komnenos_genealogy

Ak však uhorský Štefan I. a byzantský Ján II. Komnén sú vzájomné duplikáty, musí istá podobizeň existovať aj medzi ich manželkami Gizelou a Irenou. Odmyslime si teraz skutočnosť, že ich životopisy boli vytvorené – súbežne s oficiálnymi dejinami – v pred-a poreformačnom období, pretože jednými z hlavných vlastností tohto procesu boli – mystifikácia a falzifikácia. Napríklad, zatiaľ čo Irene Uhorskej sa oficiálne tvrdí, že „zohrávala zanedbateľnú úlohu pri dvore“, Gizela je opisovaná ako veľmi vplyvná žena, súputkyňa Štefana I. v jeho cirkevnom snažení. Údajne mala len 2 deti – Imricha a Otta. Ničmenej však práve JEJ MENO je veľmi výrečným ukazovateľom jej duplicity s uhorskou princeznou a byzantskou kráľovnou Irenou.

Gizela Bavorská (Gizela of Bavaria) značí asi toľko, čo GUZ+Ela z BAB+arie. Guzi alebo Uzi bol názov pre Kumánov, maďarsky Kuni, t.j. Huni. Guz alebo GIZ+Ela značí Bohyňa-Kumánka. No a „Bavorsko“, resp. Bavaria môže byť interpretované aj ako BAB+Aria, kde BAB je narážka na BABU, zatiaľ čo Aria ~ Alia (Boh), uvažujúc fonetický prechod R ~ L. Dostávame, že Bavorsko ~ Bav+aria = BAB+alia, t.j. Babel, Babylon.  A my už vieme, kde sa nachádzal skutočný Babylon – v Uhorsku. Je pozoruhodné, že tak ako je Gizela – svätica v rímsko-katolíckej tradícii, Irena je svätica v tradícii pravoslávnej. Pričom za sväté boli vyhlásené krátko po smrti.

Tým, že história bola reformátormi prepísaná a mystifikovaná, by sme sa nemali nechať odradiť pri našom snažení. Ba práve naopak, objavujúc historické duplikáty a miráže jedných a tých istých osobností, dostávame možnosť komplementarizovať ich obraz. Už sme naznačili, akou dôležitou historickou postavou bola Irena Uhorská ~ Panna Mária Sedembolestná. Odkiaľ ešte môžeme čerpať informácie o nej a jej živote?

Vieme, že v histórii „antiky“ (podľa NCH – stredoveku; pozn.) bola jednou z najchýrnejších postáv – Helena Trójska. 

helene of troy

Helena a Irena sú len alternatívnym zápisom jedného mena, uvažujúc fonetický prechod R ~ L. Homérova „Iliada“, okrem toho, že bola zostavená v neskorostredovekom období, je predovšetkým alegorickým opisom Trójskej vojny. „NCH“ predpokladá, že Trója – toť Carihrad/Konštantínopol, a „Trójska vojna“ je opisom prvej svetovej vojny stredoveku, ktorú poznáme aj ako križiacke výpravy proti ešte žijúcim Kristovým katom (nie snáď 1000 rokov po jeho smrti). Pričom tzv. „Štvrtá križiacka výprava“ z r. 1204, t.j. asi 20 rokov po smrti cisára Andronika I. Komnéna ~ Ježiša Krista (1185 n.l. – pozn.), skončila práve dobytím Konštantínopolu ~ Tróje.

Nuž, v osobe Trójskej Heleny môžeme mať do činenia s fantómnym duplikátom našej Ireny Uhorskej ~ Sedembolestnej, pričom jej umelecky prikrášleným a teda pololegendárnym odrazom.

Helena Trójska pochádzala zo Sparty. My sme však už písali, že Uhorsko zrejme predstavovalo to isté, čo „Horný Egypt“, a posledný býva označovaný aj ako Patros (pozri našu sériu „Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny“ – pozn.). Náš predpoklad je, že Patros a Sparta sú jedno a to isté. Navyše, Sparta sa nazývala aj Lakedaimon, t.j. LKD+MN. My sme, naopak, v predchádzajúcich výskumoch o Babylone-Babeli, kráľovstve uhorského Bela-Beluša, spomínali, že v biblickej aj akademicko-historickej tradícii sa Babylon odjakživa spájal s Chaldejcami, t.j. koľadníkmi, koldunami (rus. – pozn.), t.j. mágmi a hvezdármi, ktorí vytvorili prvý KALE(n)DÁR. Nuž „starogrécky“ LAKEDAIMON môže byť alternatívnym zápisom slovného spojenia KOLJADA + AMON, t.j. Chaldejci Ammona. Ammon bol hlavným bohom „Horného Egypta“ ~ Uhorska. Taktiež sme písali, že pod „staroegyptským“ Amonom je skrytý Ježiš Kristus, ktorého navyše v bulharskej tradícii volali aj Koľada. Naše vianočné koledy, spájané v ľudovej pamäti s Kristovým narodením, sú len toho dodatočným potvrdením. Ergo, začíname chápať, z akej Sparty prišla do Tróje ~ Konštantínopolu prekrásna Helena ~ Irena.

Pozoruhodná okolnosť: na sever od Sparty sa rozkladala „starogrécka“ Arkádia. Táto Arkádia predstavuje takmer mýtický pojem v tradícii slobodomurárov a rôznych Priorstvách Sionu, pričom veta – ET IN ARCADIA EGO – poukazuje na akúsi mýtickú pravlasť adeptov týchto tajných organizácií. Predkladáme Vám maľbu Nicolasa Poussina (domnelého veľmajstra Priorstva Sionu – pozn.), ktorá sa volá „Pastieri z Arkádie“.

poussin bergers arcadia

Arkádia je predstavovaná ako idylická, nedotknutá a prekrásna krajina pastierov. Nuž, zrejme však lokalizácia skutočnej, nie do malého Peloponnesu „umiestnenej“, krajiny, bola iná. Zistili sme už, kde sa mohla nachádzať skutočná Sparta, t.j. v Uhorsku. V našej štúdii – www.nwoo.org/2017/05/24/kto-boli-v-skutocnosti-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna-ii/ – sme taktiež uvádzali údaje z mapy I. Lazarusa, podľa ktorej –

„…Celé Uhorsko je dvojaké / jedna časť leží vyše Dunaja smerom k polnoci / tam pred časmi žil veľmi bojovný národ / nazvaný Rimanmi Daci / Grékmi Skyto-Gótmi, Octe / Dani / Daj ~ Dag / Davi. Bol to veľmi veľký národ / na Západe hraničili s Švábmi / ako sa traduje, vybojoval tento národ po narodení Krista CCCC rokov / Taliansko a Španielsko od Rímskej ríše…“

T.j. Horné Uhorsko, obývané našimi predkami, bolo krajinou Dákov, resp. Kvádov, viď túto mapu.

dacia-map

Quadi

Ale  pojem AR+CADIA môže znamenať aj AR+DACIA, t.j. Boh Dákov, resp. krajina Dákov alebo Kvádov. Intrigujúce, však?

Ešte o Sparte… Je všeobecne známe, že to bola vlasť neprekonaných bojovníkov. No a my sme v tej istej štúdii písali, že Médi (spomínaní v mnohých dokumentoch spolu s Chaldejcami –pozn.), resp Média je ďalšou historickou entitou, z ktorej sa dozvedáme o našej vlastnej krajine, resp. stredovekom Uhorsku. Médi boli tiež známi svojou bojovnosťou, assýrske pramene ich volali Obrami (Avari ~ Obri – pozn.!!), Mohutnými.

Rovnaká nespútaná bojovnosť je pripisovaná aj izraelskému kolenu Benjamínovcov, z ktorého pochádzala Mária Magdaléna a apoštol Pavol (pozri viac tu – http://www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-mytom-a-skutocnostou-zaverecna-4-cast/804242). Mimochodom, meno „Magdaléna“, ktorý je rovnocenné menu „Dagmar“, pravdepodobne predstavuje spojenie pojmov „Magd + Elena“, a znamená asi toľko, čo „Deva + Bohyňa“. Po nemecky „Magd“ znamená to isté, čo nevydaná mladucha. Znovu narážka na Devu, resp. pannu. Navyše, koleno Benjamína zaujímalo centrálnu časť Chanaánu, rovnako ako je Média – krajina stredu. Rovnako aj Uhorsko je stredom Európy.

 

Čierna Madona

Náš výskum o „Sedembolestnej“ však nebude kompletný, ak si neporozprávame ešte o jednom jej pololegendárnom stvárnení, majúcom sakramentálny význam pre celoeurópsku ranokresťanskú tradíciu. Touto polomýtickou postavou je tzv. „Čierna Madona“. V štúdii VP ZSSR „Ako sa písma robia svätými?“ sa o Čiernej Madone píše nasledovné:

„…Čo sa týka náboženstva, v tejto otázke panuje jednoznačný názor, že prakticky celá Európa bola katolícka, najmä po rozdelení cirkví v r. 1054.

Avšak Lietaer zastáva iný názor. Odhalil súvislosť hospodárskeho rozkvetu európskej spoločnosti s náboženským systémom, ktorý pomenoval: «Kult Čiernej Madony».

Autor uvádza niektoré fakty o období kultu Čiernej Madony:

1. V rozpore so súčasnými kresťanskými tradíciami, všetky oficiálne dokumenty…. vždy kládli meno Čiernej Madony pred menom Krista.

2. Celý rad známych náboženských činiteľov, ktorí sa neskôr v latinskej cirkvi stali svätými, uctievali Čiernu Madonu. Johanka z Arku sa modlila k Čiernej Madone, známej ako Notre Dame Miraculeuse[1]. Legenda tvrdí, že sám Ježiš Kristus sa v sprievode štyroch evanjelistov klaňal soche Čiernej Madony.

3. Prvá neobyčajná črta legendy, pripisovaná väčšine Čiernych Madon, — a len týmto typom sôch — je oznámenie, že socha nebola vyrobená, ale rozhodne nájdená v blízkosti či dokonca na najstaršom pohanskom symbolickom mieste, napríklad v dolmenoch.

Navyše, tieto sochy sa zdajú byť dôležitými značkami na ceste do Santiago de Compostela. Táto cesta bola jednou z najstarších predkresťanských ciest v Európe, ako bolo preukázané značkami, patriacimi k dobe kamennej. Toto všetko poukazuje na to, že kult Čiernej Madony patrí k najstarším, človeku známym, náboženským kultom. Francúzsky autor Jacques Bonvin usudzuje: «Len Čierna Madona bola schopná kryštalizovať všetky povery pohanskej tradície s kresťanskou vierou, bez falzifikácie čo len jedinej zo všetkých nespočetných povier. V tom je Čierna Madona unikátna».

4. Ani jedna pôvodná Čierna Madona sa nedatuje po 13. storočí.

5. Socha vždy predstavuje «Panenskú vznešenosť», kde sediaca Matka a Dieťa hľadia do jedného bodu v ďalekej perspektíve.

6. Vždy sa rovnako nachádza na mieste predkresťanského kultu keltskej alebo inej pohanskej Matky Bohyne. Dokonca, keď sa na Jej počesť budoval celý chrám, ona bola uložená v hrobke pod chrámom.

7. Svätyne sa často stavali pri svätých prameňoch alebo studniach, alebo vedľa kameňov predhistorických kultov.

8. Legenda, spojená s kultom, má zvyčajne jasný východný prvok: križiak, prinášajúci sochu z východu, pútnici do svätej zeme, zachránení, prebudení Ňou atď.

9. Oficiálny titul, patriaci tejto soche je Alma Mater — «Vznešená Matka».

10. Tvár Panny vždy a Jej ruky sú takmer vždy čierne, takto sa zdôvodňuje Jej meno — «Čierna Madona».

Čerň bola rímskou cirkvou systematicky zmenšovaná. Dodnes sa cirkev snaží vysvetliť čerň ako náhodu, následkom dymu od sviec. No ak tvár a ruky Panny a Dieťaťa neboli od začiatku čierne, prečo sa ich mnohofarebné oblečenie tiež neodfarbilo, a prečo sa niečo podobné nestalo s inými sochami z toho obdobia? V rade historicky dokázaných prípadov, duchovní, podriadení Rímu, prefarbili tvár a ruky svätice na bielo.

V chráme Diany v Efeze, jednom zo siedmych divov sveta, uctievali úplne čiernu sochu bohyne. Predpokladá sa, že po Kristovej smrti žila Mária práve v tomto meste a Jej nanebovzatie sa uskutočnilo na mieste nazvanom karatchalti (doslova «čierny kameň»).

cerna-madonna

Kláštor Mega-Spileon („Veľká Jaskyňa“ – v prekl.)*. Grécko.
Predpokladá sa, že túto ikonu vytvoril evanjelista Lukáš.

Čo teda vlastne predstavuje tajné posolstvo Čiernej Madony?

Je to nejednoznačná otázka. Najdoslovnejším výkladom je, že Čierna Madona symbolizuje Matku-Zem, a Dieťa predstavuje ľudstvo, každého z nás. Navyše, jedno z prvých vyobrazení Panny Márie, dojčiacej chlapčeka Krista, bolo umiestnené v kresťanskom kláštore sv. Jeremiáša v egyptskej Sakkare a očividne inšpirované egyptskou ikonografiou s vyobrazením Izis/Eset, kŕmiacej Hóra. Mimochodom, legenda uvádza, že Egypťania zbožňovali Pannu Máriu ešte pred Kristovým narodením, pretože Jeremiáš im predpovedal, že spasiteľ sa narodí z Panny.

Štandardné encyklopédie, venujúce sa klasickej mytológii obsahujú celé články venované «identifikácii Izis s Pannou Máriou».

Bernard Lietaer odhalil, že pád kultu Čiernej Madony sa udial súbežne so zmenou finančného systému a «bol sprevádzaný silným poklesom životnej úrovne obyčajných ľudí».

Udalosti v Európe po roku 1300

Ako bolo uvedené vyššie, výskumy Lietaera hovoria o tom, že do roku 1300 existovala na území súčasnej Európy spoločnosť s vysokou životnou úrovňou, ktorá bola zaistená rozvinutým finančno-ekonomickým systémom. Autor tiež poukázal na prepojenie ekonomického rozkvetu spoločnosti s náukou o viere, ktorú on pomenoval: «Kult Čiernej Madony».

Lietaer fakticky objavil priame spojenie medzi prevládajúcim náboženským systémom (ktorý bol formovaný svetonázorom ľudí) a životnou úrovňou spoločnosti.

Z obsahu knihy Lietaera jasne vyplýva, že kult Čiernej Madony je predkresťanské (alebo — predkatolícke) náboženstvo, v ktorom sa už ale objavuje Kristus, rovnako ako aj iní, uctievajúci Čiernu Madonu. Ešte niet povýšenia Krista na Boha, zato existuje jedna bohyňa — Čierna Madona.

Tak kto je tá Čierna Madona? U Lietaera si môžeme všimnúť, že pod Čiernou Madonou sa rozumie egyptská bohyňa Izis a bohyňa Matka-Zem.

V.А. Čudinov preukázal, že pod egyptskou Izis sa chápala ruská Bohyňa Makoš[2]. Wikipédia predpokladá, že «postupne s rozšírením kresťanstva vznikla v národnom povedomí paralela obrazu Matky Zeme s obrazom Bohorodičky. Vo východoslovanskej mytológii bola pravdepodobne spájaná s bohyňou Makoš».

Takto, konfrontáciou všetkého doteraz uvedeného, možno urobiť záver, že v rannom stredoveku na území súčasnej západnej Európy existoval náboženský systém na osnove kultu bohyne Makoš alebo Matky-Zeme. Tiež je známe, že tieto bohyne uctievali Slovania, no zatiaľ nebudeme robiť ďalekosiahle závery…“

Zdroj: http://leva-net.webnode.cz/products/ako-a-preco-sa-pisma-robia-svatymi/

*          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *

Sme presvedčení, že „Nová Chronológia“ dodatočne vysvetľuje a systematizuje pozoruhodné postrehy analytikov VP ZSSR. Vo svetle horeuvedených tvrdení sa odvážime predložiť nasledovnú historicko-chronologickú hypotézu…

„Čierna Madona“ je ešte jednou z početných podôb Ireny Uhorskej ~ Panny Márie Sedembolestnej, manželky Jána II. Komnéna ~ sv. Štefana ~ Jána Krstiteľa. Život a pôsobenie horeuvedených duplicitných osobností spadá do obdobia raného XII. stor.nl., t.j. predježišovského obdobia, samotného prvopočiatku ľudskej civilizácie, pretože, podľa NCH neexistujú hodnoverné písomné svedectvá, ktoré by sa dali spoľahlivo datovať do obdobia SPRED XI. stor.n.l. A práve do obdobia na prelome XI. a XII. stor.n.l. spadá pôsobenie sv. Štefana ~ Jána II. Komnéna ~ Jána Krstiteľa a ich ženských proťajškov. Pripomenieme, že vtedajšia predježišovská civilizácia spočívala na kulte Bohyne-Matky. Nuž…

Podľa „Pannónskej legendy“ zasvätil sv. Štefan svoju korunu Márii Bohorodičke. Naviac, na tejto minci je zreteľne vidno, ako Bohorodičke vlastnoručne korunuje sv. Štefana.

john komn helena couronnement

Čo to môže znamenať? V našich výskumoch sme už boli naznačili, že v Uhorsku a Byzancii tejto ranostredovekej epochy panoval kult Bohyne-Matky, zatiaľ čo písmo bolo hieroglyfické. Objav a zostavenie prvého a globálne-revolučného fonetického (t.j. fénického, resp. VENÉDSKEHO/SLOVANSKÉHO – pozn.) písma prináleží samotnému Ježišovi Kristovi (Konštantínovi-Cyrilovi – pozn.), nasledovníkovi Jána Krstiteľa ~ sv. Štefana, ktorého volali aj Boh-SLOVO. Slovo v ponímaní našich predkov mohlo znamenať aj PÍSMO. To je však iná kapitola, vráťme sa k „Čiernej Madone“. Prečo sa volá „Čierna“ a prečo bol jej analóg Irena Uhorská akoby nadradená Jánovi Komnénovi/sv. Štefanovi pri jeho korunovácii?

Kult Bohyne-Matky, resp. Panny Márii Sedembolestnej bol hlavným pilierom vtedajšieho náboženstva, zatiaľ čo deifikácia byzantských cisárov bola zaužívanou praxou, majúcou za účel posvätiť ich autoritu ako svetských vládcov. Preto je len pochopiteľné, že sv. Štefan ~ Ján II. Komnén prijal svoju korunu z rúk Ireny ~ Sedembolestnej, jeho manželky. Pričom nielen prijal, ale ju aj zasvätil matriarchálnemu kultu, v nej zosobnenému. Táto viera bola nazývaná „grécka“, resp. „červená“, a jej hlavným symbolom bol polmesiac – kalich (ženské lono – pozn.).

Arsenij-patriarch

V staroruskej jazykovej norme sa „čierny“ písalo ČERMNYJ, čo sa však dá s ohľadom na fonetický prechod M ~ W interpretovať aj ako ČERWNYJ, t.j. červený. Preto je „Čierna ~ Červená Madona“ zosobnením tejto ranej, predježišovskej viery, ktorá následne, po živote priameho pokračovateľa Jána Komnéna ~ Jána Krstiteľa – Andronika Komnéna ~ Ježiša Krista, koexistovala s tzv. apoštolským kresťanstvom počas celého „vyspelého“ stredoveku, až po Kulikovskú bitku roku 1382, v podobne tzv. gréko-rímskeho panteónu Bohov. Byzantskí cisári, ktorým bol aj sám Ježiš Kristus, boli deifikovaní popri hlavnom panujúcom kulte Bohyne-Matky, ktorá však bola VYŠŠIE, ako oni.

* Pozn. – Ak existovala Čierna ~ Červená Madona, musela však existovať aj BIELA. Touto Bielou Madonou bola matka samotného Krista, vyznávaná predstaviteľmi tzv. „apoštolského“ kresťanstva.

St Mary funeral

Horeuvedené vysvetľuje aj tvrdenie z práce VP ZSSR, kde sa píše, že sám Kristus sa modlil k Čiernej Madone. Po Trójskej vojne a rozpade ranostredovekej byzantskej ríše sa najprv kontinuita tejto civilizácie presunula do Uhorska v podobe Beluša ~ Bela III ~ Svätopluka (Nimrodovho syna podľa H. Schedella – pozn.), čo je v Biblii zachytené v Genezise 10 v príbehu o Nimrodovi:

…A počiatkom jeho kráľovstva bol Babel a Erech a Akkad a Kalne v zemi Šinar…“ 

V našich predchádzajúcich prácach sme už písali, AKÝ BABEL zrejme mali na mysli autori biblického Genezisu, že sa nachádzal práve v Uhorsku-Vagrii. Neskôr sa centrum globálnej moci presunulo do Ruska, čo je zachytené hneď v nasledujúcich veršoch predmetnej biblickej pasáže:

…Z tej zeme vyšiel do Assýrie (Assyria ~ Ryssia/Russia; „y“ sa v ruštine vyslovuje ako „u“ – pozn.) a vystavil Ninive a mesto Rechobot a Kalach

i Rezén medzi Ninivem a Kalachom. To je to veľké mesto…“

Dopátranie sa odpovede na otázku, aké mesta sú tu myslené, bude predmetom našej samostatnej štúdie. Každopádne však práve Uhrovia ~ Vagrovia ~ Varjagovia stáli v začiatkoch ruskej štátnosti a boli nositeľmi moci v krajine v podobe BOJAROV, t.j. taktiež BGR-ov ~ VGR-ov. Neskôr, keď práve z Ruska vyšlo veľké, t.j. „mongolské“ dobytie sveta, bola pokorená Európa a neskôr i Eurázia – bol kult „Čiernej Madony“ rozšírený do všetkých kútov Európy. Hoci nemenej pravdepodobné je aj to, že už za predchodkyne Ruskej ~ „Mongolskej“ ríše – Byzancie – sa kult Čiernej Madony šíril po všetkých jej blízkych i vzdialených thémach/provinciách. Ide akurát o to, správne datovať a vysvetliť tento proces v logických historicko-chronologických súvislostiach. Tieto „mongolské“ („Mongol“ mohlo znamenať „Megalion“, resp. „Megalé“, t.j. „Veľký“ – gréc; pozn.) výboje predchádzali Kulikovskej bitke, kedy „biele“, apoštolské kresťanstvo definitívne zvíťazilo nad dovtedajším „červeným“, predježišovským (v ponímaní niektorých – pohanským; pozn.) proto-kresťanstvom, ktorého hlavným ideovým pilierom bola práve Bohyňa-Matka, „Čierna Madona“, resp. patrónka Slovenska Panna Mária Sedembolestná.

* Pozn. – Kulikovská bitka bola najväčšou bitkou stredoveku, ktorá bola bitkou „bielych“ proti „červeným“, biblickým „Armageddonom“, bitkou „konca časov“, pričom Dmitrij Donskoj a Mamaj boli predstaviteľmi dvoch súperiacich frakcií cisárskej moci, taktiež rozpoltenej v otázkach viery. Kulikovskej bitke je venovaná obrovská časť prác Novej Chronológie

Dodatok

Za najvýznamnejšiu relikviu, oslavujúcu kult „Čiernej Madony“, je dnes považovaná tzv. „Čierna Madona“ z Czestochovej v Poľsku.

Madona Czestochowa Radomysl

Madonna Czestochowa crown

Jedná sa o ikonu „Panny Márie“, umiestnenú v kláštore Jasna Góra pri poľskom meste  Częstochowa, cca. 80-100 km severozápadnejšie od Krakowa. Viacerí pápežovia uznávali veneráciu tejto ikony, začínajúc Klementom XI, ktorý vydal tzv. „Kanonickú Koronáciu“ pre túto ikonu 8. septembra 1717 cez špeciálnu chartu. Obraz, vysoký štyri stopy, ukazuje „Pannu Máriu“ ako „Hodegetriu“ („ukazujúcu cestu“ – pozn.). Madona odlákava od seba pozornosť tým, že ukazuje na Ježiša ako zdroj spasenia. V našej interpretácii „Čiernej Madony“ alias Sedembolestnej alias manželky Jána Krstiteľa (t.j. nie Ježišovej matky) to vyznieva logicky, asi ako keď sám Ján Krstiteľ poukazoval na Ježiša slovami – „Hľa, baránok boží… ktorý príde po mne, ktorého sandále nie som hodný utierať…“

„Čierna Madona“ z Czestochowej  bola výlučne asociovaná s Poľskom počas posledných 600 rokov. Viaže sa na ňu množstvo legiend, ktoré tvrdia, že bola namaľovaná svätým Lukášom na kédrovej doske z domu Svätej Rodiny. Tá istá legenda tvrdí, že obraz bol nájdený v Jeruzaleme r. 326 sv. Helenou, ktorá ho priniesla do Konštantínopolu a prezentovala svojmu synovi Konštantínovi Veľkému.

Historikovia umenia tvrdia, že pôvodný obraz predstavoval byzantskú ikonu, vytvorenú v šiestom či deviatom storočí. Zhodujú sa v tom, že princ Wladyslaw ju priniesol do kláštora v Jasnej Góre v XIV. stor.n.l.  V auguste 1382 bol kláštor odovzdaný mníchom rádu sv. Pavla Pustovníka, ktorý bol založený v Uhorsku a existuje dodnes. Keďže má Bohorodička na odeve kvet ľalie (ľalia – symbol „Horného“ Egypta; pozn.), predpokladá sa, že ikona mohla byť do Czestochowej donesená mníchmi-paulínmi z Uhorska, keďže vtedajšia dynastia Anjou a králi Karol Róbert a Ľudovít Veľký mali na svojom erbe práve tento „kráľovský“ heraldický kvet-symbol.

NAŠA HYPOTÉZA:  Táto nádherná ikona byzantskej proveniencie bola práve do Czestochowej donesená z Uhorska vonkoncom nie náhodou, a môže to naznačovať fakt (majúc na zreteli bezpochybnú sakrálnosť ikony a jej umiestnenia, uznávanú Vatikánom – pozn.), že práve z Czestochowej pochádzala skutočná, pôvodná „Čierna Madona“ ~ Panna Mária Sedembolestná.

V podstate sa pojem CZESTOCHOWA dá redukovať na spoluhláskovú kostru CST ~ CSP, t.j P-S-C.  PSC je koreňom pojmu PASCHA-PESACH, zatiaľ čo my sme tu – www.nwoo.org/2017/05/24/kto-boli-v-skutocnosti-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna-ii/ – o PASCHE písali nasledovné:

„…Pascha, Pesach či Posoch. Nielenže je Posoch – Polmesiac, palica pravoslávnych patriarchov a ranokresťanský symbol CIRKVI,  taktiež symbolom KALICHA ~ ŽENY ~ BABY, ale jeho znenie priamo navodzuje na pojem Pascha/Pesach, čiže „Veľká Noc“.Veľká Noc je sviatok, ktorý existoval už za Kristových čias a súvisel s prvým inštitucionalizovaným cirkevným kalendárom Byzancie, tzv. „Pascháliou“. „Paschália“ pre súčasníkom predstavovala akýsi „rozpis“ súslednosti cirkevných sviatkov naprieč rokom. Podľa „Novej Chronológie“ je obdobím zostavenia tejto pravoslávnej paschálie XI.-XII. stor.n.l…“

Preto názov CZESTOCHOWA, resp. PASCHA, dodatočne umocňuje našu hypotézu, že to je „sväté miesto“, kde sa narodila Panna Mária Sedembolestná. Mimochodom, skutočnosť, že sa počas minuloročných „Svetových dňoch mládeže“ v Krakowe pápež František, počas výletu do Czestochowej, pri pohľade na „Čiernu Madonu“ potkol, môže v zmysle matrice HNR, resp. „Božej Prozreteľnosti“, naznačovať, že aj oficiálny Vatikánsky výklad o Sedembolestnej sa potkne o náš výskum problematiky v rámci Novej Chronológie.

Pretože v zmysle platnosti „zákona času“ –  „Všetko tajné sa raz stáva zjavným…“

* Sakrálnosť matrice PSC – TSC sa potvrdzuje aj v prípade talianskych toponymov Toscana, Tuscia.

loading…

Není zde článek celý?