Slovanský Babylon

babylon_tower-410x289Úvod. Spoluhlásková kostra BL-BBL-BLB ako etymologická matrica slovanských slov.  Alba regalis a Veszprém. Wawel = Babel v Krakove. Aký to bol „jeden na svete jazyk“ pred stavbou Babylonskej veže? Stavba Babylonskej veže ako alegória na rozvoj vedy a poznania. Jagellonská univerzita. Kopernik. Výprava Kolumba. Snaha o zabrzdenie historického vývoja. Náboženský rozkol Reformácie, trieštenie jazykov a latinizácia Poľska/Litvy/Livónie ako NEVYHNUTNÁ PODMIENKA K ROZPADU JAZYKOVEJ A NÁBOŽENSKEJ JEDNOTY  „KRÁĽOVSTVA SLOVANOV“ M. Orbini. Reformácia – Lutherova Biblia ako PRVÁ KNIHA V NEMČINE. „Božská komédia“ D. Alighieriho ako psychologická príprava ľudstva na koniec sveta 1492.

 

Genezis, 11. Babylonská veža. Zmätenie jazykov.

1  A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov.

2  A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Šinar a bývali tam.

3  Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty.

4  A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude siahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme.

5  Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto (Mesto ~ Rím ako možná alegória na „Rímsku“ („svetovú“) ríšu – pozn.) a vežu, ktoré stavali synovia človeka.

6  A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienia robiť.

7  Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.

8  A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali stavať mesto.

9  Preto nazvali jeho meno Bábel (hebrejsky „zmätok“ – pozn.), lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme.

„Ak to takto ďalej pôjde, nebude čoskoro Nemec rozumieť Turkovi…“   Leonardo da Vinci

 

 

Úvod

Dovolíme si v krátkosti načrtnúť resumé našich doterajších výskumov, uverejnených tu:

http://www.nwoo.org/2017/05/18/kto-boli-v-skutocnosti-kral-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna/

www.nwoo.org/2017/05/24/kto-boli-v-skutocnosti-svatopluk-a-panna-maria-sedembolestna-ii/

Bližšie sme rozoberali novochronologickú hypotézu, podľa ktorej môže „veľkomoravský“ Svätopluk z IX. stor.n.l.  byť duplikátom stredovekého byzantsko-uhorského panovníka Bela III z XII. stor.n.l. (dtto Bela I. z XI. stor.n.l. – pozn.) Jeho predchodcu na „uhorskom“ tróne – Andreja I. Bieleho (XI. stor.n.l.) – sme taktiež pomocou metód „NCH“ stotožnili s Ježišom Kristom, resp. byzantským cisárom Andronikom I. Komnénom (XII. stor.n.l.). Vo „veľkomoravskej“ verzii našich „Osnôv“ mu zodpovedá sv. Cyril a, čiastočne – Rastislav.  Knieža Rastislav ešte je zatiaľ predmetom našich hlbších štúdií, no už teraz môžeme povedať, že sa zrejme jedná o relatívne neskorý (XVIII-XIX. stor.n.l – pozn.) kompilát zo životopisov Ježiša Krista, apoštola Pavla a kráľa Ľudovíta I. Svätého (svätoladislavská legenda).

Podľa tej istej logiky zodpovedá uhorskému svätému Štefanovi I. z XI. stor.n.l. byzantský analóg Ján II. Komnén z XII. stor.n.l. Z našej rekonštrukcie taktiež vyplýva, že sv. Štefan je našou lokálnou historickou pamiatkou na pôsobenie evanjelského Jána Krstiteľa. Popri nami taktiež široko osvetľovanej objektívnej identite byzantskej cisárskej a uhorskej kráľovskej koruny to svedčí v prospech nášho záveru, že až do obdobia Bela III. – Svätopluka boli zodpovedajúce dynastie uhorských Arpádovcov a byzantských Komnénovcov závislé, rovnako  ako uhorské kroniky, ktoré sa začali systematicky písať až za Bela III. a obsahujú v sebe očividný plast byzantských udalostí. Môže to znamenať, že sú odvodené z jedného byzantského originálu.

Tá istá logika je uplatniteľná aj v otázke „Cyrila a Metoda“ a „Veľkej Moravy“ všeobecne (Veľká Morava ~ „Veľká Romea“, t.j. „Rímska ríša“, Byzanc – pozn.), ktorá predstavuje mimoriadne spletitú psycho-historickú manipuláciu Viedne a Vatikánu z obdobia XIX. stor.n.l, kedy súbežne s formovaním národného povedomia (t.j. aj „národov“ v súčasnom zmysle slova – pozn.) Habsburgovcom poddaných národov hrozila neutralizácia ideologickej autority Viedne a Vatikánu v tom „žalári národov“, v ktorom žili Štúr a Petófi… Umiernenou podporou národných hnutí a predovšetkým kompilovaním „vzájomne antagonizujúcej“ verzie dejín pre ich slovansko-maďarských poddaných si Viedeň prihrievala svoju mocenskú polievočku na národnostných a náboženských nesvároch národov ríše (medzi Slovákmi a Maďarmi dtto ako medzi Srbmi a Chorvátmi, Čechmi a Nemcami – pozn.). Ako to fungovalo v skutočnom „žalári národov“, vieme dobre. Všetci sa hádali so všetkými, a nado všetkými stál viedenský arbiter. Katolícka cirkev, ako ju poznáme, vždy bola aj je v strednej Európe bezprostredným agentom vplyvu Vatikánu a Habsburgovcov, resp. tých elitárnych klanov, ktoré stoja za nimi a verte mi – sú veľmi vplyvné… Schwarzenberg – to je len vrcholec ľadovca. Videli sme, akú štafáž nedávno robili naši cirkevníci Habsburgovcom počas svätej omše, ktorá bola odslúžená v Kaplnke Božieho Srdca Ježišovho (http://www.teraz.sk/slovensko/kaplnka-bozskeho-srdca-jezisovho-relikvi/263371-clanok.html) na počesť stého výročia prebývania v Piešťanoch posledného rakúskeho cisára Karola I. s bulharským cárom a nemeckým cisárom. Bohoslužby sa zúčastnil priamy potomok Habsburgovcov (Georg von Habsburg-Lothringen), ktorí si ako jediní popri britskej kráľovskej rodine nárokujú pôvod od kráľovskej rodiny Judey – rodu kráľa Dávida, t.j. príbuzenstvo s Ježišom Kristom.

Rovnako pozoruhodné sú každoročne organizované pompézne „Korunovačné slávnosti“ v Bratislave, ako aj pripravovaný koprodukčný veľkofilm o Márii Terézii.

Pripomenieme, že v súčasnosti sa aktívne formujú predpoklady k mocensko-politickému preformátovaniu Strednej a Východnej Európy, a také organizácie ako V4 a obzvlášť Stredoeurópska obranná iniciatíva v tom môžu zohrať významnú úlohu. V tejto pre rigídne štruktúry EÚ nesmierne turbulentnej dobe, kedy z hľadiska globálnej politiky musí byť predovšetkým stabilizovaná situácia v Západnej Európe, bude nevyhnutné pre istú časť nadnárodných kruhov koordinácie, plánovania a rozhodovanie etablovať vo Východnej Európe doplnkové, rezervné centrum rozhodovania a riadenia. Pretože sme v oblasti kompetencie riadenia na úrovni našich vrcholových politikov typu Fica a Zemana v porovnaní so západoeurópskym šedým priemerom na spôsob Macron a Sarkozy – kádrová báza. Dôvodom k tomu je predovšetkým zotrvačnosť univerzálneho socialistického vzdelávacieho systému a rýchle opotrebovanie nekonkurencieschopných liberálnych metód riadenia vo väčšine pre národohospodárstvo relevantných oblastí. Miera, a to znamená – aj úspech nášho „zapojenia do jadra“ novoformujúcich sa európskych mechanizmov bude závisieť od našej vlastnej kompetentnosti v oblasti smerodajných charakteristík celkovej kultúrno-historickej aj politickej „konkurencieschopnosti“ národa. To znamená, že musí byť dosiahnutá istá kritická úroveň konsolidácie pasionárnej časti občianskej spoločnosti okolo „demokraticky vydiskutovaných“ nových ideových, historických a konceptuálnych osnôv nášho kolektívneho psycho-egregoru.

Zatiaľ čo jediným konkurencieschopným a SPRAVODLIVÝM politicko-spoločenským modelom budúcnosti vyzerá byť socializmus (a túto skutočnosť ohlásil prvýkrát moderátor Davosského fóra Klaus Schwab roku 2014 – pozn.), ktorý v prípade, že európske elity budú zaručene odkázané na poradenstvo Fica a Zemana v životne dôležitých otázkach – sľubuje pretaviť mnohé zo svojich ideálov do reálneho života u nás, my sa môžeme súčasne stať platformou dialógu a ukážkovým príkladom koncepčne adekvátneho riadenia. Môžeme sa, takpovediac, stať myšlienkovými lídrami pre Západnú Európu. Pretože v svojich hlavných parametroch, ako je rodinná, komunitná a národná príslušnosť, resp. náš kolektívny psycho-egregor, sme v skutočnosti ako spoločnosť značne solídnejší a momentálne aj informačne čoraz kompetentnejší. Čo si nemohol nepovšimnúť ani generálny tajomník OECD J.A. Gurría. Preto systematický boj za našu duchovnú suverenitu je nevyhnutný predpoklad k zachovaniu zdrojovej stability štátu ako celku. Dnes sa netreba hádať a prilievať olej do ohňa medzietnického či interkonfesionálneho zmieru (sochy na námestí v Rimavskej Sobote, ba dokonca i vyjadrenie „Prepáčte“, zaznevšie z úst A. Danka na spoločnej návšteve Múzea holokaustu v Seredi s izraelským prezidentom, NEHOVORIAC už o donebavolajúcom ŠTÁTNOM PUČI zo strany SNS – pozn.), ale sústrediť všetky sily na zistenie skutočnej histórie predhabsburgovského Uhorska.

Hovorím o tom tak zoširoka aj preto, lebo pochopenie predchádzajúcich častí výskumu (ako aj nasledujúcich historicko-chronologických úvah a rekonštrukcií) vyžaduje predovšetkým istú psychologickú pripravenosť. Keď ako autor uvádzam, napríklad, že história stredovekého Uhorska a Byzancie poslúžila originálom pre zostavenie histórie „starovekého“ Egypta, Babylonu  a Chanaánu, ako aj stredovekého „križiackeho“ Jeruzalemského kráľovstva v „Svätej Zemi“, resp. že posledné sú v značnej miere vzájomnými fantómnymi duplikátmi, treba vychádzať z mojej extrapolácie celej dostupnej historickej matérie o Uhorsku a Strednej Európe na novochronologickú škálu a všeobecnú rekonštrukciu dejín (pozri viac tu: http://chronologia.org/kak_reconstruction/index.html). Samozrejme, uvedomeniu si skutočnosti, že „staroveký Babylon“ sa mohol nachádzať v stredovekom Uhorsku, bránia isté vžité psychologické a chronologické bariéry. Nie nadarmo som preto v predchádzajúcich prácach viackrát citoval Descartesa – „Na to, aby sme sa priblížili k poznaniu všehomíra, je nevyhnutné aspoň raz v živote zanevrieť na všetky získané, osvojené a indoktrinované znalosti a pokúsiť sa na čistom liste zostrojiť svoju pyramídu chápania okolitého sveta…“.

Táto štúdia je, okrem iného, aj odpoveďou na ten bizarný a nasilu skompilovaný pamflet „Hlavných správ“ o tom, vraj „…genetické výskumy preukázali, že Kanaán sa nachádzal na východnom pobreží Stredozemného mora“, čítaj tu: http://www.hlavnespravy.sk/genetici-nasli-potomkov-obyvatelov-legendarneho-biblickeho-kanaanu/1084332

*          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *

V poslednej časti sme čitateľom rozprávali o Babylone, ktorý – tak podľa opisu a vyobrazenia Hartmanna Schedella z „Norimbergskej kroniky“, ako aj v zmysle zodpovedania biblického naratívu o Nimrodovom kráľovstve uhorským reáliám XI-XII. stor.n.l. –  sa zrejme pôvodne nachádzal v oblasti dnešného Sriemu (novozákonná Samária, resp. „mezopotámsky Sumer“ – pozn.), t.j. oblasti Chorvátska a Srbska. H. Schedell o Babylone písal, že v ňom panoval kráľ Beluš, t.j. náš „uhorsko-byzantský“ kráľ Belo-Svätopluk. Rovnako sme predpokladali, že civilizácia v jej najhutnejšom zmysle sa v období XI-XII. stor.n.l šírila pozdĺž riek – Dunaja, Donu, Volgy. Skúsme teraz túto našu historicko-chronologickú hypotézu o „slovanskom Babylone“ podporiť socio-kultúrne a lingvisticky.

Vieme, že v samotnej slovenčine existujú slová, pojmy a priezviská, odvodené zo spoluhláskových kostier BBL – BLB, napr.: Beblavý, bublina, bublať, Bebrava.. Rovnako priezviská Bubáň, Bobáľ, Bubáľ, Bobuľa, Vavro… Z pohľadu našej štúdie je preto potrebné stanoviť, že spoluhlásková kostra BL-BBL-BLB sa nám javí ako etymologická matrica konkrétnej skupiny slovanských slov s  jednotným významovým pozadím.

Komentátori Biblie tvrdia, že pojem Babel údajne pochádza zo „starohebrejčiny“ a znamená toľko, čo „zmätok“. No v skutočnosti tomuto biblickému tvrdeniu vo veľkom vyhovujú práve slovanské jazyky, kde druhotný význam pojmu Beblavý môže byť „ťažko zrozumiteľný“, „bľabotajúci“. Príklad známeho slovenského poslanca s očividnou rečovou vadou sa dá v tejto súvislosti vnímať ako stelesnenie „vyššieho princípu“, platnosti tejto socio-lingvistickej matrice, resp. očividným potvrdením príslovia „Nomen omen…“. Taktiež v ruštine existuje slovo „boloboliť“, t.j. „rýchlo, nezrozumiteľne hovoriť“. Konjunkturálnym významovým pojítkom medzi horeuvedenými pojmami je predovšetkým „zmätok“. Rovnako ako aj kvintesencia pojmu blbý, t.j. ten, kto má v hlave zmätok. Analógom nášho „blbý“, resp. „blbca“, je ruské slovo bolvan, balbes.

Podobne je napríklad v pojmoch bublať a bublina prítomný prvok čohosi nestáleho, „zmätočného“, niečoho, čo „čoskoro praskne“, resp. zmení skupenstvo. Vo svetle našich tvrdení z minulej časti štúdie, podľa ktorých je naprieč Bibliou a starozákonným naratívom „Babylon“ stotožňovaný s „vzopretím sa Vyššej moci“, s niečím, čo je „odsúdené na zánik“, „prekliate“, čoho dni sú spočítané, začíname chápať etymologickú a zmyslovú previazanosť pojmov BABEL – BUBLINA – BUBLAŤ.  Rovnako je pozoruhodný pojem virvar, t.j. taktiež „zmätok“. Pripomenieme, že spoluhlásková kostra pojmu „virvar“ (VR-VR) je len alternatívnym fonetickým prepisom BL-BL, kde B ~ V (ako v ruskom „Vavilon“) a R ~ L.  Napríklad, známe mesto Amsterdam sa na starých mapách zapisovalo ako „Amstelodam“ alebo „Amstelredam“.

amsteldam 1

amsteldam 2

V 2. časti série o Svätoplukovi a Sedembolestnej sme sa odvážili stotožniť slávny biblický Babel, počiatok Nimrodovho kráľovstva z 10. hlavy Genezisu, s mestom Slavonska Požega v dnešnom Chorvátskom Srieme. Na ilustráciu sme predstavili viaceré pozoruhodné staré mapy Uhorska, ktoré tento fenomén dosvedčovali, okrem iných aj zrejme najstaršiu dochovanú mapu Uhorska I. Lazarusa z roku 1528 (údajne – pozn.). Ak na tomto veľkolepom stredovekom kartografickom diele pohľadáme dnešnú Slavonsku Požegu – Potzega – na jej zodpovedajúcom mieste, hneď vedľa nájdeme – čudnou zhodou okolností – mesto Virvar.  Intrigujúce, však?Súbežne s tým, len o trochu vedľa vpravo tečie rieka Sáva, a o čosi nižšie pozdĺž toku rieky je mesto Vivar (VVR ~ BBL). Príznačné v tejto súvislosti je častý výskyt na Slovensku priezviska Vavro.

Lazarus Hungary

Tieto neklamné indície však nie sú jediné svedectvá toho, že pôvodný Babylon bol práve slovanský a nachádzal sa na území Uhorska. Ako ukážeme nižšie, v našej Vlasti bolo týchto Babylonov viac.

Je známe, že popri Budíne-Budapešti (biblický Bet-el, resp. „staroveké“ Théby v Hornom Egypte – pozn.) bolo kráľovskou rezidenciou Uhorska mesto Stoličný Belehrad, latinsky – Alba Regalis. Presne tak je názov tohto veľkolepého sídla uhorských kráľov dochovaný na vyššie citovanej mape I. Lazarusa. Ak bedlivo skúmame údaje z tejto mapy v ich úplnosti, nemôže nám uniknúť istý významový protiklad medzi týmto „Kráľovským Belehradom“ a Belehradom súčasným, ktorý je označený ako „Alba Graeca“, t.j. „Grécky Belehrad“. V druhej časti našej štúdie „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou“ (http://www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-mytom-a-skutocnostou-2-cast/803140) sme písali, že „stredovekí Gréci“ – toť jednoducho Žreci, duchovní, resp. Iereji (rus.) ~ Hebreji, t.j. Židia. V extrapolácii na „staroveký Egypt“ dostávame zaujímavý dichotomizmus:

– keďže pojem „Alba“ mohol znamenať jednoducho „Rím“ (LB ~ RW ~ RM; „Alba“ alebo „Raba“ zrejme znamenalo „Rím“ ~ Mesto…pozn.), nachádzame v existencii dvoch stredovekých metropol Uhorska – kráľovského Ríma a Ríma Žrecov-duchovných – dodatočné potvrdenie pravdivosti našej analógie o Uhorsku a Byzancii ako DVOCH SÚČASTIACH („Horného ~ Kráľovského ~ Bieleho“ a „Dolného ~ žreckého/gréckeho ~ Červeného“) „STAROVEKÉHO“ EGYPTA, kde moc faraóna (kráľa) bola vyvažovaná mocou žrecov (duchovných).

Alba_Regia_in_the_middle_ages

szekesfehervar 2

szekesfehervar castle

szekesfehervar

Naviac, tento „Kráľovský Belehrad“ sa nachádza v župe Féjér, t.j. Bielej župe. Pripomíname, že práve Beluš, t.j. SLNEČNÝ BOH, panoval v Babylone podľa H. Schedella. Bel bol taktiež otcom Danaja ~ Dunaja a Egypta. V našej rekonštrukcii všetko do seba zapadá – pod Belom-Belušom je tu dochovaná spomienka na obdobie panovania stredovekých uhorských kráľov Andreja I. Bieleho a Bela I. z XI. stor.n.l., a taktiež byzantsko-uhorskej dvojice Andronika I. Komnéna a Bela III. z XII. stor.n.l. Odvolávajúc sa na údaje z litografie H. Schedella, ktorý svoj schématický Babylon vyobrazil ako dobre zavodňované stredoveké mesto, nemôžeme sa ubrániť istej analógii medzi týmto Schedellovým Babylonom a Stoličným Belehradom, ktorý bol postavený v bažinatej oblasti medzi Balatonom a Dunajom.

babylon

2 Samuel, 12:26-27.  Dobytie mesta Rabby

26  A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto.

27  Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal? Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd.   

Alba Regalis litography

Alba Regalis litography 2

Bibická kniha Samuelova hovorí jasne o Rabbe Ammonitov, zatiaľ čo my už – vďaka Orteliovej mape „Pannonia et Illyrici veteris tabula“  – vieme, že toto „staroveké“ „blízkovýchodné“ etnikum, ktorého názov je daný predovšetkým vyznávaním kultu hornoegyptského boha Ammona,  bolo slávnym kartografom umiestňované v podobe „Amanteni“ (t.j. Amoniti – pozn.) práve do oblasti medzi riekou Rábou a Balatonom.

ortelius_pannonia_illyria-m

Keďže sa nami študovaná babylonská tematika bezprostredne viaže na na pojem BIELY, Beluš (Belo III. alias Svätopluk – pozn.), nebude zbytočné spomenúť, že  Stoličný Belehrad (Alba Regia, Székesféhérvár) sa v Biblii, konkrétne v knihe Genezis, zrejme odrazil v podobe mesta Bela (Coar). Pretože Alba Regalis znamená po latinsky biela. To isté, čo Belehrad, resp. biblické mesto Bela. O tomto meste Biblia priamo píše – „…Bela, to jest Coar“. Nuž, v extrapolácii na Stoličný Belehrad v Maďarsku to nemôže neznieť výrečne, keďže Coar pravdepodobne znamená to, čo „cársky“, „kráľovský“, rovnako ako je Alba Regalis – kráľovská. Naviac, na Orteliovej mape Pannónie je Alba Regalis priamo zobrazená ako Caesarea. O tomto svetodejinnom, biblickom meste sa budeme ešte podrobnejšie baviť v kapitole o Sodome a Gomore.

Je odôvodnené predpokladať, že v dobe náboženských turbulencií a svetského súperenia si mohli rôzne záujmové frakcie nárokovať duchovný a náboženský primát a budovať svoje – Babylony, Rímy, Jeruzalemy.  Tak ako Rímov bolo niekoľko, bolo aj Babylonov niekoľko. Napríklad, v spomínanej župe Féjér, t.j. Bielej župe, sa hneď vedľa Stoličného Belehradu nachádza mesto Veszprém, latinsky Vesperinum na Lazarovej mape. O Veszpréme sa hovorí aj ako o „uhorskom Jeruzaleme“, a vonkoncom nie bezdôvodne. V princípe Jeruzalem alebo Hierosolima značí toľko čo „Božský Rím“ alebo „Svätý Rím“:  HIEROS + SALEM/SARAM. Turkické  SALEM alebo SAMARA znamená to isté, čo arabské RAMAS, t.j. „Rím“. To isté znamená aj Veszprém, t.j. VS(T) + RM (fonetický prechod P ~ T v rámci gréckej „fity“ – Ф). Nielenže je „Waset“ „staroegyptským“ pojmom pre hornoegyptské Théby, ale znamená doslova „Sväté“ (…VST ~ SVT alias SVÄTÉ mesto – pozn.). V extrapolácii Stoličného-kráľovského Belehradu na „Babylon“ ako mesto Beluša ~ Bieleho mesta, kde panoval kult BABY, je dôležité podotknúť, že v egyptskej ogdoade je práve bohyňa Bast alebo Bastet – analógom Bohyne-Matky. A Veszprém môže byť interpretovaný aj ako  B/V-ST + RM, čiže Bast + „mesto“.

Ergo, Veszprém, t.j. Waset-Ram alebo Bast-Rím, je teda miesto, kde sa slávil kult Bohyne-Matky.

T.j. tiež BAB + Ilo(n) (Žena-Bohyňa). O tom, kult akej ženy slávili v tomto uhorskom Babylone, si porozprávame v kapitole o Panne Márii Sedembolestnej. 

veszprem 1

veszprem 2

veszprem 3

veszprem litography

Samotná bohyňa Bast, v o funkcii ochranného božstva bola v prvom rade ochrankyňou faraóna a aj slnečného boha Ré, čím získala označenia Pani plameňov a Reovo oko. V svojej najstaršej forme bola Bastet tiež spájaná so slnečným aspektom. Zo spojenia s mačkou vznikli nové asociácie bohyne. Pretože mačky sa správajú nežne voči svojim mláďatám, Bastet bola považovaná za prototyp dobrej matky a bývala zobrazovaná s množstvom mačiatok. Ženy, ktoré chceli mať deti, nosili na krku amulet Bastet s mačiatkami, ktorých počet mal zodpovedať ich vytúženému počtu potomkov. V dobách, kedy na dôležitosti získal kult boha Amona (t.j. zrejme je tu opísaný nástup kresťanstva – pozn.) a jeho božskou polovičkou sa stala ochranná bohyňa Mut, začala byť dvojitá bohyňa stotožňovaná aj s Mut ako Mut-Vadžet-Bastet.

bast 2

bast 1

Aby týchto egyptských konotácií nebolo málo, spomenieme, že severnejšie od župy Féjér leží župa Vas. Už sme hovorili, že práve pojem „Was“ je ústredným vyjadrením MOCI v starovekom Egypte. Preto sa aj byzantskí cisári volali Bas-ilei. Egypt, resp. civilizácia „Rímskej ríše“, v starých prameňoch označovaný výlučne MSRM, preto môže byť interpretovaný aj ako „WAS+RAM“ (W ~ M).

* Pozn.  V tejto súvislosti sú príznačné naše priezviská – Vásáryová, Vaský, Vass, Vansová.

Babylonská veža

Po všetkých horeuvedených príkladoch nebude od veci znovu zopakovať našu otázku z predchádzajúcich častí našej historickej „Odyssey“, totiž – „Akým jazykom rozprávali starí Egypťania a Babyloňania?“ A nemohol to snáď byť ten istý jazyk, o ktorom biblický citát zo začiatku článku hovorí, že „…bola vtedy celá Zem jedného jazyka a jednakých slov“?

Mohol snáď byť onen starozákonný „Babel“, miesto, kde Hospodin zmietol jazyky tým, že z jedného vytvoril viac, snáď širšou alegóriou na to, čo opísal Mauro Orbini ako „Kráľovstvo Slovanov“? A nemôže snáď práve biblický príbeh o Babylonskej veži byť skytou pamiatkou na globálno-historický proces, ktorý vyústil do ROZPADU jednotnej slovanskej ríše v XVI-XVII. stor.n.l? Posvieťme si na to.

V našich výskumoch sme už boli naznačili, že „počiatkom Nimrodovho (podľa H. Schedella – otca babylonského Beluša; pozn.) kráľovstva bol Babel, Erech, Akkad a Kalne v zemi Šinar…“, aj sa ho pokúsili lokalizovať Vtip je v tom, že prvotný, t.j. Nimrodov Babel z Gen. 10:9-10  a Babel z Gen.11 (kapitola o „Babylonskej veži“ – pozn.) VONKONCOM NIE JE JEDNO A TO ISTÉ

Ničmenej, práve Stredná Európa je, ako sa zisťuje – DOMOVINOU AJ JEDNÉHO, AJ DRUHÉHO.

Čo teda mohlo byť myslené pod Babelom z Genezisu 11, kde „Boh zmietol ľudské jazyky“?

Kde ešte v strednej Európe môžeme nájsť NEOMYLNÉ INDÍCIE o jestvovaní Babela-Babylonu, okrem Sriemu-Sumeru-Samárie a  „Bielej“ župy s mestami Stoličný Belehrad a Veszprém?

 

Krakow, Wawel. Jagellonská Univerzita

Do Krakowa vozia turistov nemenej, ako do Oswiencimu. Pritom aj jeden, aj druhý, má pre GP sakramentálny význam. Oswiencim kvôli tomu, aby ľudia POZNALI, ČO JE SKUTOČNOU PODSTATOU GP. Mnohí z nás si ani nepredstavujú, akých násilností je GP schopný. Že mal prsty v tej nehoráznej veci – holokauste – snáď nebude až také prekvapenie pre tých, ktorí vedia, ako to bolo v skutočnosti s Heydrichiádou. Infikovanie ľudskej mysle NEVYHNUTNOSŤOU ZLA, jeho neodvratnou a VŠEPOHLCUJÚCOU podstatou – je nevyhnutntou podmienkou k ŽIVOTNOSTI TOHTO ZLA. Podstatou GP je práve BIGOTNOSŤ – balansovanie DOBRA A ZLA. Pozoruhodný je v tejto súvislosti film „Cloud Atlas“. Podstatné pri tom je, že GP ani DOBRO, ani ZLO nepovažuje pre seba za záväzné kvality života. Využíva ich, aby mohol ovládať ľudí. O ktorých vie, že sú neľahostajní ani k jednému, ani k druhému.

Čím viac ľudí bude jazdiť do Oswiencimu, VIDIEŤ ZLO V KONCENTROVANEJ PODOBE (čítaj – navštevovať miesto, ktoré by starí Rimania zahádzali soľou a zakázali by naveky všetkým tam chodiť – pozn.), bude GP oplývať MOCOU nad slabými ľuďmi. Keď už nás pán Danko silou-mocou potrebuje infikovať týmito hrôzostrašnými, nevysloviteľne odpornými vecami, prečo zároveň našim deťom zo štátneho nezaplatí aj návštevu druhého, nemenej dôležitého (z hľadiska pochopenia globálnej politiky – pozn.) miesta, ktoré si GP vybral za svoje sociálne laboratórium??

It seems the BETTER PART of the „Lord’s wisdom“ lies therein,

Which in its splendour to accuse or to suspect You’d hold a sin.

Krakow nie je dôležitý len ako sídelné mesto poľských kráľov, ale predovšetkým ako miesto koncentrácie stredovekého vzdelania. Pre účely nášho výskumu sa sústredime na 2 hlavné svetodejinné atribúty tohto mesta, ktoré – rovnako ako Praha – bolo ušetrené hrôz a ničenia Druhej svetovej vojny:

– hrad Wawel

– Jagellonská univerzita.

krakow wawel 1

krakow wawel 2

krakow wawel 3

krakow wawel 4

krakow wawel 5

Nuž, krakowský Wawel – toť biblický Babel z Gen.11, nič viac a nič menej. Prečítajme si ešte raz predmetný riadok úvodnej biblickej knihy: „…A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Šinar a bývali tam. 3  Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni…“

Rovnako, ako v prípade s Nimrodovým Babelom v Srieme, regióne, nazývanom predtým aj Rasciou, tak aj Krakow  sa nachádza v Malopoľsku, oblasti, ktorá až do XVIII. stor.n.l. bola na mapách označovaná ako RUSSIA. T.j. znovu Rašin – Šinar. Naviac, rieka Wisla, pretekajúca týmto veľkolepým mestom, môže byť etymologicky interpretovaná aj ako WASIL, t.j. cárska, cisárska rieka.

1609_Ortelius-Godreccio_Poloniae_raremaps

Lithuania Russia Rubra

Muenster Polonia Russia

Wenceslaus Godreccio Polonia

ortelius-theatrum-orbis terrarum

Ďalej – Krakow skutočne leží v rovinatej oblasti. Na rozdiel od Slovenska či Čiech, kde hrady a zámky boli stavané z kameňa, v Rusku a Poľsku je pôda prevažne hlinitá, a preto veľké architektonické stavby odjakživa budovali z tehiel. Presne, ako je uvedené v Biblii. Krakowský Wawel, t.j. Babel, je tiež postavený z tehiel.

Nie je účelom našej štúdie podrobne prenikať do základov krakowskej histórie, postačí nám, ak povieme, že rozkvet krakowského Babelu spadá do obdobia panovania dynastie Jagelloncov. Litovské „jagiello“, rovnako ako turecké „oglu“, je odvodené od slova GALL, ALLAG, t.j. „Boh“, „svätý“. Jagellonská – svätá, biela dynastia – panovala v Poľsku, Čechách a Uhorsku, ktoré dohromady tvorili stredovekú Litvu. Litva v ruštine znamenala toľko, čo Biela Rus.

Jagellonská Univerzita v Krakowe patrila medzi vrcholné ustanovizne stredovekej vzdelanosti. A nič nesvedčí o jej svetodejinnom význame viac, než pôsobenie Mikuláša Kopernika.

kopernik 2

Portrait Of Copernicus

Jeho teória heliocentrizmu od základov prevrátila stredoveké predstavy o svete a stala sa prvotným impulzom k bádaniam Galilea, Tycha de Brahe a Keplera. Dielo a idey Kopernika, ako aj idea kruhovitosti Zeme, vydlaždili cestu k výbušnému (a z pohľadu GP – nekontrolovateľnému) rozvoju vedy a kolonizácii Ameriky. Tieto idey hrozili od základov prevrátiť dovtedajší tlupo-elitárny, staroegyptský model riadenia spoločnosti, pretože práve VEDA – robí človeka schopným vyrovnať sa Bohu.

earth mythology

V danej konštatácii pritom nie je nič bohorúhačské. Veď Boh nás predsa stvoril na jeho podobizeň, a my, ľudia, tým že niečo TVORÍME, t.j. zhodnocujeme naše ZNALOSTI a VEDENIE, po sebe zanechávame niečo, čo pretrvá našu smrť, robí nás a naše snaženie – nadčasovými hodnotami. Práve POZNANÍM a TVORENÍM sa stávame vroveň Bohu ako jeho spoločníci vo veci budovania „Božieho kráľovstva na Zemi“. Zrejme práve tento aspekt je zachytený v slovách o „stavbe mesta a veže, ktorej vrch bude siahať až do neba…

Nuž, zrejme však biblický, starozákonný Boh – ale vonkoncom nie Boh, prorokovaný Ježišom Kristom – nepotrebuje vo svojom vládnutí konkurenciu. Hovoríme tu o GP, ktorý nielenže si nárokuje a uzurpuje Božie prvenstvo na Zemi, ale aj priamo vdýchol svoje videnie sveta do znenia knihy Genezis.

Práve to mohlo ľahnúť do základov biblického naratívu:

„5  Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto (Mesto ~ Rím ako možná alegória na „Rímsku“ („svetovú“) ríšu – pozn.) a vežu, ktoré stavali synovia človeka.

6  A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienia robiť.

7  Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha…“

V svetle týchto úvah sa nám javí zmysluplným vysloviť nasledovnú hypotézu, objasňujúcu skrytý zmysel biblického príbehu o stavbe Babylonskej veže. Reč je tu o snahe zabrzdiť historický a znalostný vývoj vtedajšieho sveta, ktorý bol POLITICKY, NÁBOŽENSKY I JAZYKOVO homogénny. Práve v tom spočívala jeho sila, a zároveň – slabosť… Bolo to práve ono „Kráľovstvo Slovanov“, opísané M. Orbini.

Ako sa však podarilo rozbiť jazykovú a náboženskú jednotu Slovanov, ktorí vtedy žili a panovali v celej Európe? Predovšetkým prostredníctvom Reformácie.

Reformácia nebola len o politickom boji, Tridentskom koncile a etablovaní ranokapitalistických formácií. Neslobodno zabúdať, že ideologickým baranidlom reformačného hnutia sa stala predovšetkým prvá, nemecky písaná Lutherova Biblia. Bola to prvá nemecká kniha vôbec. V stredoveku bol jazyk Svätého Písma – staroslovanský, resp. cirkevno-slovanský, ako to dosvedčuje Remešský evanjeliár. Tento jazyk bol považovaný za svätý, pretože práve ním rozprával Ježiš Kristus. Ba čo viac, bol to práve Ježiš Kristus, volaný aj Boh-Slovo, ktorý dal Slovanom ich slovo, t.j. vytvoril prvé fonetické písmo na svete vôbec. Tento príbeh je reflektovaný v našich lokálnych dejinách ako pôsobenie Cyrila a Metoda. Etablovanie nemčiny a zrod prvých románskych jazykov preto tvorili súčasť procesu jazykovej fragmentácie ríše, kedy sa začali zjavovať prví spisovatelia, využívajúci nie oficiálny jazyk ríše, ale miestne, častokrát lingvisticky neustálené, dialekty provincií.

Prvým veľkým literátorom tohto druhu bol Dante Alighieri. Zrejme máme v prípade tvorby tohto génia do činenia s podobným fenoménom, ako  so Shakespearom. T.j. že ich dielo nielenže bolo inšpirované vyššou mocou, ale aj slúžilo nadčasovým záujmom GP zodpovedajúcej epochy. „Novochronológovia“ napísali celú knihu, venovanú výskumu „Božskej komédie“ z pohľadu „NCH“ – predovšetkým otázke správnej datácie tohto diela. Fomenko a Nosovský dospeli k prekvapivým – a vo vzťahu k našej štúdii veľmi koherentným – záverom.

dante 2 dante 1

Zistili, že obdobie vzniku „Božskej komédie“ treba na časovej osi posunúť z konca XIV. stor.n.l. o o sto rokov neskôr, t.j. do druhej polovice XV. stor.n.l. Hlavným motívom a pohnútkou k jej vytvoreniu bolo, že ľudstvo toho času bolestne a nervózne, uprostred morových rán a tureckých výbojov, očakávalo koniec sveta roku 1492. Tento dátum svojrázne „vypočítali“ vtedajší učenci, sústredení po univerzitách a kláštoroch, Jagellonskú univerzitu nevynímajúc.

„Božská komédia“ – toť psychologická príprava ľudstva na očakávaný koniec sveta roku 1492. Práve preto je členená do podkapitol – Očistec, Peklo, Raj. Autor knihy vštepuje nielen básnickými (mystické veršovanie v stope a,b,a – b,c,b….), ale aj obsahovými prostriedkami čitateľom dojem nadčasovosti, efekt déja-vu, odpútanie sa od reťazí bežného časopriestoru. Tým, že sa autor, prechádzajúc rôzne stupne „prípravy na druhý svet“, rozpráva s „antickými“ autormi a mysliteľmi, sa tento dojem len umocňuje.

Z nášho pohľadu je však dôležité, že všetky tieto procesy – reformačné „kvasenie“ a zrod nových jazykov – sú vo svetle „Novej Chronológie“ následné, ak nie priamo súbežné Kopernikovi a ideám, ktoré hnali ľudstvo VPRED.

V XVI. stor.n.l. sa toto jazykové a náboženské štiepenie rozvinulo už plnou silou. Centrálna moc Ríše, zosobnená predovšetkým v osobe cára Ivana Hrozného, sa snažila SILOU potlačiť túto „židovskú herézu“,  ako volali Reformáciu v Rusku. Práve na to narážal V. Pjakin v poslednom príspevku zo dňa 7.8.2017, keď hovoril, že „…cár Ivan vyrval globálne riadenie z Rzeci Pospolitej (Krakow, Wawel – pozn.) a presťahoval ho do Ruska, čo mu autori GP doteraz nevedia odpustiť…“

kezmarok evanjelicky kostol zboku

levoca evanjelicky kostol synagoga

My beautiful picture

LEGENDA: Povšimnite si, že evanjelické, t.j. luteránske kostoly v Levoči a Kežmarku sa nápadne ponášajú na SYNAGÓGY. Navyše, pri pohľade zboku na Nový evanjelický kostol v Kežmarku sú v okenných vitrážach priamo viditeľné ornamentálne šesťcípe hviezdy, tzv. „Dávidove hviezdy“)

Ivan Hrozný: 

ivan hrozny 1

4 T

ivan hrozny 3

Na záver položíme čitateľom otázku – prečo súčasná katolícka cirkev s toľkou pompéznosťou slávi 500. výročie Reformácie?

Vtip je v tom, že bez Reformácie by nebolo „Re“-KATOLIZÁCIE. Z pohľadu ruskej pravoslávnej vierouky je totiž katolíctvo ešte väčším odpadlíctvom od „pôvodnej Kristovej cirkvi“, než protestantizmus. Posledný v rámci globálno-historického procesu poslúžil len ako rozbuška, medzistupeň k dosiahnutiu ďalekosiahlych politických cieľov. Rozpad „Kráľovstva Slovanov“ totiž nemohol byť spečatený, ak sa priamo v srdci slovanského sveta – v Poľsku – nevytvorí kolektívny psychotyp, ktorý by v budúcnosti bránil akémukoľvek zblíženiu a zjednoteniu Slovanov. Hovoríme tu predovšetkým o latinizácii a katolizácii Poľska-Litvy, o jeho pretvorení na protislovanskú a protipravoslávnu avangardu kolektívneho Západu v slovanskom svete. Položiac si úprimne ruku na srdce, musíme konštatovať, že sa to tvorcom Biblie a Vatikánu podarilo. Napriek tomu však uzavrieme náš spoločný výlet do slovansko-biblickej minulosti starou múdrosťou Rimanov:

Dat nihil Fortuna mancipio… (Osud nikdy nič nedáva NAVEKY – pozn.)

loading…

Není zde článek celý?