Lavrov vysvětlil protiruskou hysterii v USA. Rozhovor

Protiruská hysterie v USA odráží vnitřní politický boj, řekl v rozhovoru pro ru.valdaiclub.com ruský ministr zahraničních věcí Sergej Lavrov. Podle něj stálým podněcováním protiruských nálad Američtí partneři spoléhají na to, že podkopou postoj administrativy Trumpa, která má stále v úmyslu vylepšení vztahů s Ruskem.

Ministr pohovořil s redakcí webu po vystoupení v rámci 14. každoročního zasedání Valdajského klubu.

Sergej Viktorovič, veľmi pekne Vám ďakujem, že ste si našli čas odpovedať na otázky internetového portálu „Valdajského klubu“.

Pred vami sa skryť nedá…

S čím rátajú naši americkí partneri, keď naďalej vyhrocujú protiruské nálady v spoločnosti a podnikajú nepriateľské, ba až nezákonné kroky voči ruským diplomatom?

Myslím si, že rátajú s tým, že podkopú pozíciu administratívy D. Trumpa. Pri všetkej nedôslednosti krokov súčasnej administratívy v Bielom dome, pri všetkej jej extravagantnosti, D. Trump predsa len neodvolal svoje predvolebné sľuby, zámery, ktoré deklaroval aj v svojej predvolebnej kampani, i po zvolení za prezidenta, nevzdal sa úmyslu zlepšovať vzťahy s Ruskom a spolupracovať s ním.

V situácii, keď väčšina demokratov nijako nemôže premôcť sklamanie z prehry ich kandidáta v prezidentských voľbách, a značná časti republikánov odmieta nesystémovosť povahy aktivít súčasnej vlády, vrátane prezidenta, tieto protiruské nálady a hystéria, o ktor ej ste už hovorili a ktorá v USA pokračuje, odzrkadľuje vnútropolitický boj. Hovoril o tom prezident RF V. V. Putin a potvrdzuje to aj celá naša analýza. Ubehol už takmer rok, čo USA začali vyšetrovať vzťahy D. Trumpa a Ruska, zásah Ruska do predvolebnej kampane v prospech republikánov. Prebiehajú výsluchy, vedú sa špeciálne vyšetrovania, bol vymenovaný špeciálny prokurátor, vypočúvajú desiatky ľudí. A popritom za celý tento skoro rok, pri takom množstve ľudí zapojených do tohto procesu, nedošlo ani k jedinému úniku informácií hoci len o jednom fakte, ktorý by tieto obvinenia potvrdzoval. Podľa mňa to o mnohom vypovedá. Americká spoločnosť ako celok, najmä v zahraničnopolitických záležitostiach, stojí na ú niku informácií. Procesy, ktoré rozbehli na vyšetrenie takzvaného „ruského zásahu“ sa nedajú hermetizovať. Čiže, takéto fakty jednoducho nemajú.

Aké dôsledky môžu mať podľa Vás tendencie k sebaurčeniu, či priam až k separatistizmu, ktoré v Európe naberajú na populárnosti?

Neviem, aké môžu mať dôsledky. Veľmi však dúfam, že nepovedú k nejakej destabilizácii v Európe. My máme záujem na tom, aby Európska únia bola stabilná. Východisko je, podľa všetkého v tom, že treba zosúladiť tendenciu ďalšej integrácie s náladami, ktoré sa teraz v otázke návratu k väčšej suverenite prejavujú v mnohých krajinách. Do Bruselu, do ústredných orgánov Európskej únie bolo delegovaných veľa kompetencií. Eurokomisia, ako každý byrokratický útvar, sa ich usiluje nielen jednoducho využiť, ale aj posilňovať, pričom nie vždy na to získava súhlas členských krajín. Potom nasleduje spätná reakcia. Pre Európsku úniu to bude určite veľmi neľahký, ale užitočný proces hľadania zlatej strednej cesty medzi centralizáciou celého radu kompetencií, na jednej strane, a väčším, ako to pozorujeme teraz, rešpektovaním suverenity a národných práv týchto členských štátov, na strane druhej.

Ako sa budú, podľa Vás, riešiť vznikajúce sociálne problémy, predovšetkým nerovnosti vo vnútri jednotlivých krajín, konkrétne, vo vnútri Európskej únie?

Ťažko mi je hovoriť o tom, ako budú riešiť svoje vnútorné problémy iné krajiny. My máme svoje programy riešenia sociálnych problémov. Sťažuje ich obdobie, keď sa zmenila svetová konjunktúra, do praxe našich vzťahov s Európou a druhými západnými krajinami boli zavedené nelegitímne sankcie. Ale teraz má vláda dobrý plán, ako napredovať, ktorý schválil prezident Ruskej federácie V. V. Putin. Riešenie sociálnych problémov prezident V. V. Putin pokladá za jednu z našich priorít. Ako som už spomínal, máme svoj vlastný plán, ako postupovať. Aké plány budú zostavovať a aké ciele budú dosahovať v Európe, môžem posúdiť len ťažko, ale som presvedčený, že tam sa tým tiež zaoberajú. To, čo sa teraz deje vo Francúzsku v súvislosti s iniciatívou prezidenta E. Macrona k reforme Zákonníka práce je dostatočným indikátorom, že to nebude ľahký proces.

V ostatnom čase sa ozývajú početné hlasy o nutnosti reformy OSN. Ktoré základné funkcie OSN alebo spôsoby ich realizácie by mali byť zmenené a prečo? Ak sa predsa len prijme rozhodnutie o reforme organizácie, koľko na to bude treba času?

Reforma nie je jednorazová záležitosť. Aby štruktúra zostala živou, musí sama pracovať na svojom sebazdokonaľovaní. K tomuto dochádza aj v OSN. Nedávno sa tam uskutočnila reforma v oblasti ochrany ľudských práv. Bola vytvorená Rada OSN pre ľudských práv. Uskutočnila sa reforma v oblasti budovania mieru (peacebuilding), čo je obdobie medzi ukončením konfliktu a začiatkom hospodárskej obnovy. Bola založená Komisia pre budovanie mieru. Prebieha diskusia aj o celom rade ďalších reforiem, vrátane reformy samotného Generálneho sekretariátu, aby sa stal efektívnejším, menej byrokratickým, aby sa vyhlo paralelizmu a duplicite. Jednou z najdôležitejších reforiem už nedávnych čias, keď sa Generálnym tajomníkom OSN stal António Guterres, bolo vytvorenie postu zástupcu Generálneho tajomníka pre boj proti terorizmu a tiež Úradu OSN p re boj proti terorizmu, ktorého úlohou je koordinovať činnosť celého systému OSN, to znamená desiatky štruktúr, špecializované inštitúcie, programy, fondy, zamerané na to, aby všetky protiteroristické opatrenia boli koordinované. Toto je tiež dôležitá reforma, ktorá sa iba teraz začala a ktorú treba doviesť až do štádia praktickej realizácie.

No a reforma Bezpečnostnej rady ОSN. Tento proces sa dá uskutočniť len na základe konsenzu, ako to vlastne aj stanovilo Valné zhromaždenie OSN, keď tento proces spúšťalo. Nie je to ľahká záležitosť. Myslím si, že v najbližšom roku, ani v najbližších dvoch rokoch, nie je reálne takúto dohodu dosiahnuť, ale proces pokračuje. Záujmy všetkých krajín už boli vypočuté a pochopené. My sa zasadzujeme za to, aby hlavnou úlohou reformy bola náprava situácie, keď sú rozvíjajúce sa regióny sveta — Afrika, Ázia, Latinská Amerika — očividne v tomto hlavnom orgáne systému nedostatočne zastúpené. Takýto postoj majú aj naši čínski partneri a väčšina krajín „tretieho sveta“. Tento postoj budeme zastávať aj v budúcnosti.


Není zde článek celý?