Sodoma a Gomora. Uhorská stopa. Časť I.

Lucas van Leyden, "Lot a jeho dcéry"; "biblická" katastrofa vyobrazená v stredovekých farbách na brehu veľkého jazera.

Lucas van Leyden, „Lot a jeho dcéry“; „biblická“ katastrofa vyobrazená v stredovekých farbách na brehu veľkého jazera.

Pannónia-Zadunajsko-Zalitavsko vo svetle Novej Chronológie. Kadiaľ putoval biblický Lot.

Prológ

V nedeľu 22. októbra 2017 vo večerných týždenných správach RTVS zaznela informácia, ktorá bola prehliadnutá všetkými bez výnimky „politológmi“ a analytikmi, hoci má z pohľadu teórie riadenia fenomenálnu výpovednú hodnotu v zmysle predikcie globálno-politického vplyvu na Slovensko a Strednú Európu. Jedná sa o správu z Bratislavského jazzového festivalu, ktorého záver bol korunovaný vystúpením jazzového kvintetu izraelského saxofonistu Amita Friedmana v sprievode speváčky Jael Shoshany Cohen. Spolu so stretnutím A. Danka s predsedom parlamentu Arménska s veľmi výmluvným menom Ar Bablojana predsedom zákonodarného zhromaždenia Monaka Ch. Steinerom 16. októbra zapadajú tieto udalosti do jednotnej matrice, ktorej výstupy sa dajú náležite zhodnotiť len cez dôslednú analýzu globálno-historického procesu a nezastupiteľného miesta Slovenska v ňom.

V interview RTVS totiž A. Friedman a J. Sh. Cohenová povedali, že „…tu (t.j. na Slovensku, resp. v širšom zmysle – v Strednej Európe; pozn.) sme začínali a SEM SA TERAZ VRACIAME.“

Je príznačné, že táto izraelská skupina bola absolútne neznáma stredneštatistickému slovenskému divákovi, a je preto otázne, či niekoľkominútový príspevok o nej v hlavnom spravodajskom bloku týždňa bol skutočne motivovaný len bezbrehou láskou RTVS k jazzu ako takému. V médiách sa nič nezjavuje len tak, navyše informácia a jej zdieľanie je formou riadenia. Čo sa dá z tejto informácie vydedukovať, ak ju analyzujeme z pohľadu teórie riadenia?
Amit Friedman a Jael Shoshana Cohenová reprezentujú Izrael, a v širšom zmysle – svetové židovstvo a sionistické hnutie. O tom, že práve Ukrajina a krajiny stredovýchodnej Európy a Balkánu majú byť cieľom pripravovaného novodobého židovského „exodu“ zo súčasného Izraelu po roku 2022, sme písali tu: http://www.nwoo.org/2016/09/01/kontury-statneho-prevratu-na-slovensku-2-cast-2/. To by vysvetľovalo koniec ich vety – „…sem sa teraz vraciame“. Ako však interpretovať jej začiatok, totiž – „…tu sme začínali“?

V svetle najnovších revolučných objavov v historickej vede, ako aj v kontexte globálno-historického procesu a formovania „židovského národa“ sa dá Karpatská kotlina totiž vnímať ako legendárna biblická pravlasť „židovstva“, ako Zasľúbená Zem, ktorú Hospodin daroval Abrahámovi do dedičného vlastníctva. O týchto udalostiach šťavnato rozpráva biblická kniha Genezis, ktorá nám poslúži nenahraditeľným zdrojom pri zdôvodnení našej premisy, ako aj okultno-sakrálneho významu vety – „Tu sme začínali a sem sa teraz vraciame.“

            *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *          *

O Sodome a Gomore počul každý. Tieto dve starozákonné mestá, ktoré podľa biblického príbehu Hospodin zariekol úplnej záhube „ohňom a sírou“, dnes tvoria predmet príslovečných viet a ponaučení, varujúcich nás pred osudom tých, ktorí sa bezuzdne a bezostyšne oddávajú sodomitským hriechom (prakticky väčšina súčasných LGBT-cností – pozn.) a „veľmi hrešia v očiach Hospodina“. Napriek tejto svojej čiste alegorickej výpovednej hodnote však názvy týchto dvoch miest nepredikujú žiadne konkrétne geografické lokality. Inak povedané, nik zatiaľ tieto biblické miesta, ba ani len približnú oblasť, kde sa spomínané udalosti mohli odohrávať, dôveryhodne nelokalizoval. Ak teda nemáme za „lokalizáciu“ považovať konsenzuálne a vytrvalé umiestňovanie toponymov a biblických udalostí do miniatúrnej škrupinky súčasného púštneho Izraela, nemajúceho so šťavnatými biblickými opismi „Zasnúbenej Zeme“ nič spoločné. Tieto snahy sú realizované prednostne západnými a izraelskými „biblickými archeológmi“, ktorých kaleidoskopické rojčenie by V. Pjakin bezpochyby nazval „hraním sa na historicko-chronologickom pieskovisku“. Žiadne relevantné dôkazy o existencii čo i len minimálnej podobizne medzi biblickými opismi „Zasľúbenej Zeme“, a tým, čo nachádzame v dnešnom štáte Izrael a širšom Blízkom Východe – takéto skalopevné archeologické ani socio-kultúrne dôkazy doteraz v tejto oblasti neboli nájdené.
Avšak v rámci „Novej Chronológie“ existuje iné, nečakané vysvenie hádanky, kde sa mohli v skutočnosti nachádzať pôvodné, biblické Sodoma a Gomora, opísané v knihe Genezis (1. kniha Mojžišova v neskorších vydaniach Biblie – pozn.). Nová Chronológia totiž operuje s upravenou a vedecky fundovanejšou časomierou, čo umožňuje nielen posúvať dátumy identických duplicitných udalostí po časovej osi, ale aj adekvátne biblické udalosti lokalizovať. Skúsme si aplikáciu tejto metódy priblížiť na konkrétnom príklade.

Pre začiatok bude namieste, ak v krátkosti načtrnem východiská našej hypotézy o pravdepodobnej lokalizácii biblických Sodomy a Gomory. Dôvody, pre ktoré práve Uhorsko a Karpatská kotlina pútajú našu pozornosť v súvislosti s mnohorakými geografickými a toponymickými údajmi z biblickej knihy Genezis, nami boli popísané v štúdiách:

„Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou I-IV“

Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny I-IV

Biblia ako hádanka. Kadiaľ pretekala legendárna rieka Píšon?“

Prekliatie Chanaánu alebo pred čím nás varoval pápež František?“

Kto boli v skutočnosti Svätopluk a Panna Mária Sedembolestná I-II?

Panna Mária Sedembolestná. Čierna Madona“.

„Slovanský Babylon“

Písali sme, že územie Uhorska sa v knihe Genezis (a aj iných biblických knihách) spomína mnohokrát pod rôznymi názvami, napr.:

– krajina Chavila ~ Valachia, resp. povodie rieky Píšon, jednej zo 4 riek, vytekajúcich z Édena-Raja. Pod biblickým Píšonom je zrejme myslená Tisa a Dunaj, zatiaľ čo ich povodie – Slovensko a Sedmohradsko – je príslovečnou biblickou Chavilou, o ktorej Biblia píše, že tam je „…zlato. A zlato tej zeme je výborné…“ V stredoveku sa 90% európskeho zlata vyťažilo v slovenských a sedmohradských baniach.

– krajina, kde bol „…počiatok Nimrodovho kráľovstva – Babylon, Erech, Akkad a Kalné v zemi Šinar“

– tajuplné biblické Madiánsko a „Horný Egypt“ v istom historickom období (cca XI-XIV stor.n.l.)

Vychádzajúc z týchto premís, nie je snáď na mieste pohľadať stopy po apokalyptických biblických udalostiach, spojených so Sodomou a Gomorou, v Karpatskej kotline, Strednej Európe a na Balkáne, ktoré oveľa lepšie zodpovedajú starozákonnému opisu Zasľúbenej zeme, „tečúcej medom a mliekom“?  Hľa, ako je táto vytúžená krajina opísaná v knihe Deuteronómia: 8, 7-9

„Lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa vovedie do krásnej zeme dobrej, do zeme potokov, ktoré majú hojnosť vody, do zeme pramenných studien a hlbín, vyvierajúcich po údoliach i po vrchoch,

do zeme pšenice, jačmeňa, viníc, fíkov a granátových jabĺk, do zeme olejových olív a medu,

do zeme, v ktorej nebudeš jesť chleba po chudobne; nebudeš mať v nej ničoho nedostatku, v zemi, ktorej kamene sú železo a z jej vrchov budeš sekať meď.“

Zaslubena Zem

Biblický naratív

Skúsme sledovať biblický opis príbehu o Sodome a Gomore a vydedukovať z toho niektoré smerodajné indície, ktoré nám pomôžu v našom pátraní. Čo teda vieme o Sodome a Gomore?

Prvýkrát sa Sodoma spomína v 13. kapitole Genezisu, ktorá rozpráva o tom, ako sa Abram navráti z Egypta spolu s jeho synovcom Lotom.
Genezis, 13:

3  A išiel po svojich postupoch od juhu až po Bet-el, až ku miestu, kde bol na počiatku jeho stan, medzi Bet-elom a medzi Hajom,

….

5  Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stany.

6  A nemohla ich uniesť zem, tak aby mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu.

7  Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a Lotovho. A Kananej a Ferezej bývali vtedy v zemi.

8  Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, …., lebo sme mužovia-bratia.

9  Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo, a keď pôjdeš napravo, ja pôjdem naľavo.

10  A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým, než skazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako záhrada Hodpodinova, ako Egyptská zem, ako ideš do Coára.

11  A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu. A tak sa oddelili brat od brata;

12 Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stany až po Sodomu.

13  Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi

Gen. 14 – Vojna proti Sodomänom. Lot zajatý.

1  A stalo sa za dní Amrafela, kráľa Sineára (Šinara – pozn.), Arjocha, kráľa Ellasára, Kedorloamera, kráľa Elama, a Tideála, kráľa národov,

2  že títo kráľovia pustila sa do vojny s Bérom, kráľom Sodomy, a s Biršom, kráľom Gomory, so Šineábom, kráľom Admy, a so Šemeberom, kráľom Cebojima, a s kráľom Bely, to jest Coára.

3  Všetci títo súc spolčení sišli sa do doliny Siddim, ktorá je teraz Soľným morom.

4  Dvanásť rokov slúžili Kedorloamerovi a trinásteho roku sa sprotivili.

5  A v štrnástom roku prišiel Kedorloamer i kráľovia, ktorí boli s ním, a zbili Refaimov v Aštarot-karnajime a Zuzimov v Háme a Emimov na rovine Kirjataimm

6  i Chórov na ich vrchu Seire až po El-farán, ktoré je nad púšťou.

7  A vrátiac sa prišli k En-mišpátu, čo je Kádeš, a zbili celý kraj Amalecha ako aj Amoreja, ktorý býval v Chacacon-támare.

8  Vyšiel tedy kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebojima a kráľ Bely, to jest Coára, a zriadili sa proti nim do boja v doline Siddim

………..

10  Ale dolina Siddim bola skoro samá jama zemskej smoly. A keď utekali, kráľ Sodomy a Gomory, popadali ta, a ostatní utiekli na vrchy.

11  A pobrali všetok nadobudnutý majetok Sodomy a Gomory i všetky ich potraviny a išli.

12  A vzali aj Lota i jeho nadobudnutý majetok, syna brata Abrahamovho, a išli. A on býval v Sodome.

Ďalej sa v 14. kapitole knihy Genezis píše o tom, ako Abram, dopočujúc sa o bitke pri Kádeši a uväznení svojho synovca, zachránil Lota. Neskôr, po rozprave o potomstve Abrama (Gen. 15), o zmluve Hospodina s Abramom, o Egypťanke Hagari a narodení Izmaela (Gen. 16), o Abramovej obriezke a Sáraji (Gen. 17), sa v 18. kapitole prvej biblickej knihy hovorí, ako k Abramovi prišli nebeskí hostia a o prepieraní sa Abrama s Hospodinom po vypočutí si Hospodinovho rozsudku o Sodome a Gomore. Abram, ktorý mal v Sodome synovca Lota, sa pýtal Hospodina, či zahubí mesto, ak sa tam nájde čo len desať spravedlivých, a Hospodin mu sľúbil, že „…neskazí mesto pre tých desiatich“, t.j. nezahubí spravodlivých s nespravodlivými.

V 19. kapitole o podvrátení Sodomy nakoniec príde rozuzlenie, kedy anjeli, vyslaní Bohom do Sodomy, našli v celom meste len jedného spravodlivého, Lota a jeho rodinu. Lot pohostinne privítal Božích poslov a nechal ich prespať u neho v dome. Potom však sodomskí muži „…obstúpili dookola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ. A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali!“ (v bibl. naratíve môže slovo „poznať“ znamenať pohlavný styk, napr. poznal svoju ženu.)Keďže Lot odmietal vydať svojich hostí, začali Sodomänia na neho útočiť a chceli vylámať dvere jeho domu. Vtom však zasiahli anjeli, zachránili Lota a útočníkov ranili slepotou. Pred svitaním oznámili Lotovi rozsudok Hospodinov o tom, že „…skazíme toto miesto, pretože sa ich (Sodomänov – pozn.) krik veľmi rozmohol pred Hospodinom“, súriac ho, aby zobral svoju ženu a dve dcéry a utekal o svoju dušu.

„Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený neprávosťou mesta!“

Lot však bol starý a nevládny, a preto poprosil anjelov, aby sa mohol utiecť do neďalekého mesta Coar (Bela), vzdialeného na pol dňa cesty od Sodomy.

23  Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára.

24  A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.

25  A tak podvrátil tie mestá i celú tu rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest a skazil všetko, čo rástlo na zemi.

….

27  A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.

28  A podíval sa na Sodomu a Gomoru a na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme ako dym pece.

V našej práci „Slovanský Babylon“ (http://www.nwoo.org/2017/08/14/slovansky-babylon/) sme písali, že pod biblickým pojmom Bela je zrejme opísané mesto Stoličný Belehrad, súčasný Székesféhervár, latinsky Alba Regalis. Bela značí „Biela“, rovnako ako latinské „Alba“. Kniha Genezis výslovne zdôrazňuje, že Bela sa volala aj Coar. Coar môže znamenať „cárske“ mesto, rovnako ako je Alba Regalis – kráľovská. Navyše na tejto Orteliovej mape Pannónie je Stoličný Belehrad označený ako Caesarea. Mohol sa snáď apokalyptický príbeh o Sodome a Gomore odohrať v bezprostrednom susedstve s týmto maďarským mestom?

Sodoma ~ Somogy

Stoličný Belehrad sa nachádza v župe Féjér, t.j. Bielej župe, zatiaľ čo juhovýchodnejšie leží župa Somogy. Maďarské „Somogy“ sa vyslovuje ako „somoď“, pričom po slovinsky sa župa volá Somodska. Nemôže to znamenať jednoducho Sodom-skú župu?

zupa somogy

somogy erb

Skôr, než začneme detailnejšie lokalizovať na horeuvedenej mape z „Československého vojenského atlasu“ (1962, „Naše vojsko“, Praha) spomínané biblické miesta, vyslovíme hypotézu o tom, aká prírodná kataklizma je v horeuvedených pasážach opísaná. Zrejme išlo o zemetrasenie, spojené so sopečným výbuchom. Len tak sa totiž dá vysvetliť „oheň a síra“, ktorú poslal Hospodin „z nebies“.
Zadunajské stredohorie a Bákonský les je seizmicky aktívna oblasť vulkanického pôvodu, prekypujúca termálnymi jazerami typu Hevíz a minerálnymi prameňmi, pričom severne od Balatonu je celá rada pútavých a majestátnych kopcov, ktoré predstavujú vyhasnuté sopky – Szigliget, Somló, Sumeg a i.

volcano hungary VI volcano hungary V volcano hungary IV volcano hungary III volcano hungary II volcano hungary I

somlo-volcano

Výbuch jednej z takýchto sopiek pravdepobne zasiahol aj južnejšiu Somodsku župu, ktorá, na rozdiel od členitého reliéfu severného pobrežia Balatonu, je rovinatá, čo zodpovedá biblickému opisu, podľa ktorého Sodoma a Gomora ležali na rovine („…19:25  A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu…“.

Navyše, je odôvodnený predpoklad, že táto „rovina Sodomy“ je to isté, čo „dolina Siddim“ z Gen, 14, kde sa kráľovia Sodomy, Gomory, Bely, Admy a Ceboima stretli s ich nepriateľmi vo veľkej bitke, ktorú poznáme ako bitku pri Kádeši. Biblia hovorí (Gen. 14:10), že „…dolina Siddim bola skoro samá jama zemskej smoly“. Čo to mohlo znamenať?
Vyslovíme hypotézu, že pod „zemskou smolou“ má biblický autor na mysli zrejme prírodnú živicu, ktorá vyviera a hromadí sa na povrchu tam, kde sú nehlboké a ľahko dostupné ropné ložiská. Takýmto „ropným jazierkam“ sa hovorí aj prírodný asfalt. No a župa Somogy a „pannónske“ Maďarsko vo všeobecnosti sú známe svojimi v minulosti značnými ložiskami ropy, o ktoré  dokonca aj Hitler zarputilo bojoval na sklonku vojny. Táto na povrch vyvierajúca ropa, živica a prírodný asfalt boli v Somodskej župe – predpokladanej Sodome – ľahko dostupné a tvorili hlavný zdroj bohatých príjmov mesta. V minulosti sa táto „zemská smola“ využívala na impregnáciu lodných trupov a mala široké hospodárske využitie. Sodomänia boli preto veľmi bohatí, a zrejme už nevedeli, čo od dobroty, a preto skúšali všelijaké pikantné zvrhlosti.

Hypotetická rekonštrukcia katastrofy, kedy v dôsledku výbuchu nejakej sopky severnejšie od Balatonu mohla spŕška „ohňa a síry“ zasiahnuť nechránené „jamy zemskej smoly“, ktorých bolo neúrekom v Somodskej župe, nás navádza na myšlienku, že to muselo spôsobiť skutočné inferno, kedy sa celá „rovina Siddim“ premenila na jedno veľké horiace peklo. Balaton a Neziderské jazero sú bezodtokové, čo môže znamenať, že vznikli na mieste, kde sa v dôsledku nejakej kataklizmy „prepadla zem“. Okrem toho, ukazovateľom toho, že biblickú Sodomu treba hľadať v bezprostrednej blízkosti Balatonu, je skutočnosť, že podľa Gen. 14 bol kráľom Sodomy istý Bér, zatiaľ čo na mape Uhorska I.Lazarusa vidíme hneď vedľa Veszprému-Vesperinumu mesto Ber.

Lazarus Hungary

* Hypotéza o „Soľnom mori“.

Kniha Genezis píše v súvislosti s predpokladaným miestom katastrofy – „… v doline Siddime, ktorá je teraz Soľným morom“. Čo to môže znamenať?

Soľné more je divné pomenovanie mora, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že je slané. Môže sa teda jednať o alegorické pomenovanie nejakého vnútrozemského vodného telesa, ktoré na rozdiel od väčšina jazier nemá neoplýva sladkou vodou. Dnešní „biblickí archeológovia“ za analog biblického „Soľného mora“ považujú  súčasné Mŕtve more v Izraeli. Nachádzame analóg tohto „Soľného mora“ v nami analyzovanej lokalite?

Napríklad, Balaton sa na predmetnej mape A. Ortelia nazýva „Volceae Paludes“, čo môže naznačovať – Vulkanické močiare. Lokalita skutočne oplýva mnohými minerálnymi prameňmi a celými termálnymi jazerami – Hevíz, čo môže naznačovať, že bolo Balaton bolo silne mineralizované (t.j. „soľné“) more uprostred maďarskej roviny.

Bela, Admah a Ceboim

V súvislosti so Sodomou a Gomorou sa spomínajú ďalšie tri mestá, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti posledných. Ktoré to môžu byť mestá? Pomôžeme si pritom jedinečnou mapou „Pannoniae et Illyrici veteris tabula“ od A. Ortelia.

ortelius_pannonia_illyria-m

Bela (Coar) ~ Alba Regalis/Szekesféhervár

  • Na Orteliovej mape je biblická Bela zobrazená ako Caesarea (~ Coar), t.j. stoličná, cárske mesto uhorských kráľov

Admah ~ Mogetiana ~ Somlóvásárhely

  • V prípade biblického mesta Adma, resp. Admah (spoluhlásková kostra DMH ~ DMG) sa môže jednať o dnešné Somlóvasárhely, ktoré na Orteliovej mape nesie „rímsky“ názov Mogetiana, t.j. MGT ~ MGD. „Mogetiana“ môže pritom značiť „panenská“, podobne ako pojem Magda.

Ceboim ~ Cimbriana

  • Biblický Ceboim môže zodpovedať mestu Cimbriana, ktoré sa na Orteliovej mape nachádza v bezprostrednej blízkosti od Bely (Caesarea) a Admy (Mogetiana). Totožnosť síce foneticky nie je stopercentná, avšak dodatočnou indíciou jej vierohodnosti poslúži skutočnosť, že podľa knihy Genezis bol kráľom Ceboima istý Šemeber. Šemeber (SMBR) je v perfektnom súlade s pojmom Cimbriana (CMBR s prechodom C-S).

Kde mohla byť Gomora

Lokalizácia biblickej Gomory v našej interpretácii nie je taká jednoznačná a očividná, ako v prípade Sodomy, avšak aj tu sa dá predložiť niekoľko hypotéz.

Po prvé, je dôležité stanoviť, že Gomora sa nemusela nachádzať v bezprostrednej blízkosti Sodomy, keďže 19. kapitola Genezisu rozpráva prednostne o Sodome, kde býval Lot, a len na konci spája ich osud dovedna, hovoriac, že:

24  A hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.

25  A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest…

Z tejto pasáže vidíme, že Gomora síce nemusela byť v blízkom susedstve so Sodomou, avšak v dosahu potenciálneho sopečného výbuchu jednej z dnes vyhasnutých sopiek Zadunajského Stredohoria, a taktiež bola na rovine. Pričom obidve lokality sa zrejme museli dať zhliadnuť z jedného miesta, ako sa píše nasledovne:

27  A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.

28  A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme ako dym pece.

Tak ako sa južne od Balatonu a Zadunajského stredohoria nachádza župa Somogy, tak sa na sever rozkladá Malá uhorská nížina, t.j. povodie rieky Ráby, Žitný ostrov a Podunajská nížina na Slovensku. Obidve nížiny sa dajú zhliadnuť z najvyšších bodov Zadunajského stredohoria. Okrem toho sa tu nachádza bezodtokové Neziderské jazero, ktoré je svojimi vlastnosťami veľmi podobné Balatonu. Táto oblasť je tiež seizmicky aktívna, napr. v meste Komárno bolo zaznamenané najväčšie zemetrasenie posledného storočia na našom území. Pozoruhodný je fakt, že Komárno bolo na starých rytinách zapisované ako Comorra, resp. nemecky Komorn. Nechceme tým samozrejme povedať, že práve Komárno je historickým prototypom pre biblickú Gomoru, avšak kľúčovým z hľadiska nášho výskumu je veľká hustota etymologicky identických názvov naprieč celou predmetnou lokalitou. Napríklad, dlhú dobu bolo metropolou Žitného ostrova (spádovej oblasti Malej Uhorskej nížiny – pozn.) mesto Šamorín, ktoré sa v minulosti nazývalo aj Somorja. Navyše, na mape Uhorska I. Lazarusa z XVI. stor.n.l. je Šamorín označený ako Samária. Rovnako aj v prípade s mestom Szombathely, ktoré je na mapách Ortelia, I. Lazarusa a novodobom vyobrazení tzv. „Limes Pannonicus“ zobrazené ako Savaria, resp. Colonia Claudia Savaria. Savaria a Samária sú etymologicky rovnocenné pojmy, keďže hláska V, resp. W ľahko prechádza do M. Príznačné je taktiež časté slovenské priezvisko Somora, pohorie Gemer, toponymy Magura, ako aj dnešná metropola Žitného ostrova Veľký Meder, t.j. Megyer (MGR).

Limes Pannonicus

Komarno Comorra I Komarno Comorra II

Oblasť Malej uhorskej nížiny ako možný prorotyp pre biblickú Samáriu – Somoru – Comorru – Gomoru púta našu pozornosť ešte v nadväznosti na nasledovné. Genezis 19:30-38, nadväzujúc na rozpravu o zničení Sodomy a Gomory, hovorí, že –

30  Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu aj obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry.

Sú v blízkosti Coára (t.j. Stoličného Belehradu – pozn.) nejaké hory s jaskyňami? Maďarsko je, rovnako ako Slovensko, známe nielen termálnymi prameňmi, ale aj veľkým množstvom jaskýň. Konkrétne v Zadunajskom stredohorí, ktoré pozostáva z dolomitov a vápencov, je najdôležitejším krasovým regiónom Bákonský les, pričom najlhlbšia a najdlhšia jaskyňa tejto lokality sa priamo nazýva „Alba Regia Cave“.

alba regia cave-hungary

Druhá možná lokalizácia miesta alebo hory, kam utiekol Lot so svojimi dcérami hľadať úkryt v jaskyni, je o niečo severnejšie, v bezprostrednej blízkosti so Žitným ostrovom, v tzv. „Litavských vrchoch“.

Stopy po biblickom Lotovi sa zachovali aj v miestnom názvosloví, pretože Litva (synonymum „Bielej Rusi“ v stredoveku) znamená LT-va, resp. kráľovstvo Lota, podobne ako v prípade Lotrinska ~ Lotharingen = Lot + Regni. Preto je dvojkríž Uhorska ako krajiny, kde žil a pôsobil biblický Lot, identický dvojitému lotrinskému  a  litovskému krížu. A to preto, lebo historické Lotrinsko, Litva a čiastočne Uhorsko sú jedna a tá istá entita. Na našom území to dosvedčujú toponymá – Liptov, Lietava, Litava. Počas rakúsko-uhorského dualizmu sa uhorská časť monarchie volala aj Zalitavsko (Transleithania), t.j. územie za riekou Litavou a Litavskými vrchmi.

Naviac, aj v Litavských vrchoch sa tiež nachádzajú jaskyne. Napríklad oblasť pri Mannersdorfe a Sommereine bola od najstarších dôb sídelným miestom. Pričom o jaskyni pri úpätí tzv. „Kolmbergu“ (zrejme ponemčené slovanské „cholm“ či „chlmec“, t.j. kopec – pozn.) sa predpokladá, že spĺňala kultové účely. Vchod do polojaskyne bol umelo rozšírený a plocha pred ním vyrovnaná, zatiaľ čo v jaskyni sa našli keltská a rímska keramika.  Hermann Schwammhoefer píše v knihe „Archäologische Denkmale“, že „…podľa prastarej tradície boli tieto malé jaskyne od rímskych čias využívané ako kultové miesta. Podobné zariadenie s prístavbou bolo objavené v minulom storočí v jaskyni s výpovedným názvom „Windischloch“ (t.j. „Venédska“/slovanská diera – pozn.) pri neďalekom mestečku Baden, pričom sa našla soška Herkulesa. Herkules bol spolu s „lesným bohom“ Silvanusom adorovaný na mnohých ranorímskych kultových miestach. Jednému z nich mohla byť zasvätená aj jaskyňa Kolmlucke pri Mannersdorfe.“

mannersdorf austria

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

grotten leithagebirge II

Ktovie, či nie práve v týchto jaskyniach sa schovával Lot a jeho dve dcéry, s ktorými splodil Ammona a Moába (prvý opis incestu v Biblii)? Veď etnonym Amanteni, t.j. „Amoniti“ je na Orteliovej mape umiestnený práve do oblasti Malej Uhorskej nížiny, resp. povodia rieky Ráby. Okrem toho je Ammon hlavným bohom „Horného Egypta“, ktorý „starí“ Gréci volali aj „This“, zatiaľ čo Žitný ostrov sa nemecky nazýva Insel Schuett, čo je spolu s pojmom Žit-ný ostrov variáciou „starogréckeho“ This (pozri mapu I. Lazarusa – pozn.).  O Uhorsku ako prototype pre Horný Egypt v istom historickom období sme písali v štúdii „Príbeh slovenského dvojkríža. Tajomstvo svätoštefanskej koruny“. Podobne aj v prípade s Moábom, ktorý zrejme predstavuje biblický analóg alternatívneho názvu Čiech – Bohemia (zapisované aj ako Boemia), pretože spoluhlásková kostra pojmu Moab (MB) ~ Boemia (BM). Na Orteliovej mape sú obyvatelia Boemie-Moabu zachytení naľavo od „Amanteni“ v podobe etnika Bij, t.j. Bójov, viď časté slovanské priezvisko Bojko.V Biblii sa Moab spomína ako mimoriadne bohaté a pyšné kráľovstvo, kde vo veľkom pestovali chmeľ (príbeh Rút Moabiťanky). Prorok Jeremiáš hovorí o „…Moábe, sediacom na svojich kvasniciach“. Je ťažké si predstaviť, že v púštnej oblasti Blízkeho Východu by mohli pestovať chmeľ a vyrábať pivo, pre ktoré je potrebné mať veľké zásoby kvalitnej pitnej vody. Naopak, Čechy ~ Bo(h)emia dokonale zodpovedajú biblickému opisu kráľovstva Moab. Navyše, jedna z mestských štvrtí Berlína, ktorý kedysi spolu s Braniborskom (Brandenburg) patrili českému kráľovstvu, sa priamo nazýva Moabit. 

Muenster_Bohemia

Tatranská kikimora 

Náročný čitateľ nám povie – „Ok, všetky tieto ukazovatele sú zaujímavé a môžu zapadať do jednotnej geograficko-historickej matrice, ale ako je možné, že akademická história Uhorska nespomína nič, čo by aspoň zďaleka pripomínalo apokalyptické biblické udalosti z knihy Genezis?“

Je to nanajvýš legitímna výhrada. A skutočne, ak sa mal prototyp biblických Sodomy a Gomorynachádzať v Uhorsku, tak sa predsa musela zachovať aspoň nejaká kultúrno-historická pamiatka na tieto apokalyptické udalosti – veď sa jednalo o obrovskú prírodnú kataklizmu, niečo také si ľudia nemohli nezapamätať! Pravda je taká, že ako autor predmetnej štúdie som už dlhšiu dobu disponoval všetkými horeuvedenými indíciami, avšak neodvážil som sa predložiť svoju rekonštrukciu verejnosti, lebo som nemal žiadne skalopevné literárno-historické potvrdenie svojej hypotézy. Taký dôkaz sa však našiel vďaka šťastnej náhode, ktorá – slovami Puškina – predstavuje „mocný zásah Prozreteľnosti“.

Nie tak dávno som naďabil na návšteve u priateľov na jeden detský poznámkový zošit z literatúry. Preberali akurát ľudovú slovesnosť, ľudové mýty, báje a legendy. Aké bolo moje prekvapenie, keď som v poznámkach kamarátovej dcéry našiel odkaz na slovenskú báj o „Tatranskej kikimore“, t.j. ľudovú pamiatku na katastrofickú udalosť dávnej minulosti, ktorá musela zanechať nezmazateľnú stopu vo vedomí súčasníkov a pretavila sa do ľudovej mýtickej tvorby nasledujúcich pokolení?
Nie nadarmo sa v ruskom prísloví vraví – „Rozprávka môže byť lož, no je v nej skrytý zmysel“.

O čom pojednáva táto ľudová báj?

„…V kraji, kde sa vypínajú naše najvyššie veľhory, sa kedysi dávno rozprestierala širošíra rovina, na ktorej žila, trápila sa i spoločne sa radovala početná skupina obrov. Vládol jej a múdro ju spravoval skúsený otec Tatran. Vychovával svoje deti k skromnosti, vzájomnej láske a pracovitosti, a tak sa mu z nich podarilo vychovať ručiacich synov i prekrásne dcéry.

Kriváň, Ganek, Javorový, Pyšný, Ďumbier, Chanebec… Ktože sa mohol tým mládencom vyrovnať?

Vysoká, Končistá, Bystrá, Vápenica, Bašta…

Devy jedna krajšia od druhej, čo si prikrývali hlavy ľahkým snehovým závojom, krášlili ich vencami z horských kvetov a k spánku sa ukladali do mäkučkých oblakov.

Nad všetkých však vynikala najmladšia Hoľa, čo práve dorastala do ženskej krásy. Aj múdra bola, aj pracovitá, nikdy sa však svojimi prednosťami nevystatovala.

Chýr o jej kráse sa niesol krajinou. Zo všetkých kútov prichádzali pytači, aby ju získali za ženu. Medzi nimi aj syn mocnej a zákernej čarodejnice Kikimory. Škaredý bol ako decembrová noc. Celý zarastený dlhými chlpami, z úst mu trčali dva zuby podobné klom a uprostred čela mal jedno oko, aj na to škúlil.

– Čo za matka priviedla na svet takého netvora! – zvolali obri, keď ho zbadali.

A krásavica Hoľa:

– Radšej zomriem, ako s takou ohavou žiť!

– Nič sa ty neboj, sestra naša! – upokojili Hoľu jej bratia. – Nikdy nedovolíme, aby sa do našej rodiny dostala taká obluda.

Schytili syna čarodejnice Kikimory a šmarili ho do hustej hory.

– Ta si bež, za svojou materou! Viac sa neopováž na našu krásnu sestru svojím škuľavým okom ani len pozrieť!

Syn ohava sa zbedačený privliekol k svojej matke a vyžaloval sa jej.

– Hoľa sa mi vysmiala, obri ma zbili a teba na hanbu obrátili! Vraj, ako si mohla priviesť na svet takého netvora!

Keď to Kikimora počula, vzkypel v nej strašný hnev a prisahala celej rodine otca Tatrana pomstu.

Uraziť ju, mocnú vládkyňu temných síl! Zhanobiť jej jedináčika, čo ho s takou láskou vychovala! Kde sa v tých obroch nabrala toľká opovážlivosť? Veď im ona ukáže!

Hneď zvolala všetkých svojich pomocníkov. Pikulíkov, škriatkov, zlých lesných i podzemných duchov, ba dostavili sa aj jej najvernejší priatelia: Satan – vládca ohňa a Sever – vládca vetra. Požiadala ich o pomoc. Všetci sľúbili, že vykonajú, čo bude v ich silách.

Nasledujúci deň, ešte ani Slnko nestačilo vyjsť nad obzor (porovnaj s biblickým príbehom o Sodome, kde katastrofa nastala, kým „…ešte Slnko nevyšlo nad obzor“; pozn.), ešte sa obri ani nestačili zobudiť, zatiahla sa obloha ťažkými čiernymi mrakmi. Akoby noc zaľahla nad kraj. V tej chvíli vyšľahli spod zeme plamene, celá sa začala chvieť a praskať širokými puklinami. Mocnú prúdy vody podrážali nohy prekvapeným obrom, divý vietor im nedovolil postaviť sa. Nad všetkou tou skazou poletovala zákerná Kikimora a metala na obrov balvany.

Tí sa chránili, statočne bojovali, ale čoskoro zbadali, že si proti presile nepomôžu.

– Zachráň sa, kto môžeš! – skríkol ktorýsi z nich a všetci ho poslúchli. Pyšný sa schytil utekať na východ, Ganek s Javorovým na sever, Chabenec na západ…

– Ratuj najmladšiu, Hoľu! – zakričal Kriváň na Ďumbier a nastavil svoje mocné telo, aby zadržal besnejúce živly i dážď balvanov. A nepohol sa zo svojho miesta, kým nevidel, že Ďumbier preniesol Hoľu na opačnú stranu roviny, kde jej nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Potom sklonil svoju doráňanú hlavu, zhrbil dobité telo a zavrel oči…

Tak stojí Kriváň nad tatranským krajom dodnes.

Keď Kikimora videla, že krásavica Hoľa jej unikla a nikdy sa nestane družkou jej syna, zakliala ju strašnou kliatbou. To isté postihlo aj ostatných obrov.

– Nech sa v tejto chvíli celá rodina otca Tatrana zmení na vrchy, čo sa nikdy nepohnú zo svojho miesta! Aby sa už nikdy nemohli zísť, poradiť sa, pomôcť jeden druhému a spoločne sa zabávať a tešiť! Nech teba, krásavica Hoľa, navždy oddeľuje neprekonateľná priepasť od toho, kto ťa vídal najradšej – od Kriváňa!

Kliatba sa splnila. Obri stuhli a navždy ostali stáť na miestach, kde ich zastihli slová zákernej Kikimory. A aby už nikto nemohol tieto krásavice a junákov obdivovať, začali tí vyšší obrastať kamením, tí nižší trávou. Tak sa začali od seba odlišovať hory, čo dostali meno podľa svojho otca Tatrana – Vysoké a Nízke Tatry.“  (zdroj – http://www.tatraguide.sk/blog-4.html)

Skaza Madiánska ~ Uhorska v Koráne, zemetrasenie

Ergo, príklad „Tatranskej kikimory“ nám dosvedčuje, že – bárs aj na úrovni oficiálne titulovaných „legiend“ – je v ľudovej nadgeneračnej pamäti prítomná spomienka na veľkú prírodnú kataklizmu, spojenú so zemetrasením a sopečným výbuchom, ktorá zasiahla Slovensko a Uhorsko v dávnej minulosti.

V súvislosti s našou hypotézou, že Uhorsko sa na stranách Biblie a v scaligerovskej historii Blízkeho Východu zachovalo taktiež ako tajuplné „Madiánsko“, je veľmi dôležité vyzdvihnúť, čo sa o Madiánsku píše v Koráne a aký osud ich postihol .

Médovia sú v Koráne spomínaní pod menom „Madyan“. Súra 9, verš 70 hovorí:

„Azda sa netýka príbeh tých, ktorí boli pred nimi? Ľud Noacha, Ada a Thamuda (Dávida? – pozn.aut.), ľud Ibrahimov (Abrahamov – pozn.aut.), obyvatelia (v doslovnom preklade – „spoločníci“) Midiana a dobytých miest (t.j. miest, ktorým prorokoval Lot) – či k ním neprichádzali ich Poslovia s jasnými dôkazmi? Takže to nebol Allah, kto podviedol Médov, ale oni sami na seba privolali trest Boží“.

Súra 7 spomína Madiana ako jedného z národov, ktoré boli varované prorokmi, aby činili pokánie, ináč na nich príde Boží súd. Príbeh Madiana je posledný, po rozprave o Lotovi a zničení miest roviny/nížiny – Sodomy a Gomory. Abdullah Yusuf Ali v svojom komentári k predmetnému koranickému textu (1934) píše: „Osud Madiáncov je opísaný v rovnakých termínoch ako osud Thamuda vo verši 78. Zemetrasenie ich prekvapivo zastihlo v noci, a boli pohŕbení vo vlastných domovoch, aby viac nevyvolávali Allahovu zlosť…“

Korán 26:189:  „pomsta v deň všepohlcujúcej temnoty“, čo môže byť chápané ako sprchu popola a síry, sprevádzajúcu sopečný výbuch.

Na a na záver povieme, že o Madiáncoch sa písalo, že vyznávali polygamiu. Dejá vu so sodomitskými hriechmi?

Doplnkové poznámky

Kde sa odohrala bitka pri Kádeši?

Vyššie sme už hovorili, že v biblickom príbehu o Abrahámovi a Lotovi v kontexte Sodomy a Gomory sa spomína bitka pri Kádeši, ktorá sa odohrala v doline Siddim. Jedná sa o alegorický biblický opis bitky, v ktorej bojovali „starovekí“ Egypťania a Chetiti. V našej rekonštrukcii všetko do seba zapadá. Ak vychádzame z toho, že dolina Siddim a Somod-ská župa je jedno a to isté, kde sa mohol nachádzať legendárny Kadeš?

Hlavným mestom Somodskej župy je mesto Kaposvár, t.j. Kadeš-vár, s foneticko-grafickou zámenou p ~ d. Mesto bolo významným regionálnym centrom pod ochranou mohutného hradu, ktorý je vyobrazený aj na mestskom erbe, a podobne, ako iné sakrálne biblické  miesta (napr. Slavonska Požega, Devín) bol po vytlačení Turkov do osnôv zbúraný Habsburgovcami (resp. inými vykonávateľmi globálnej moci, napr. Napoleonom) – bez akejkoľvek vojenskej nevyhnutnosti.

kaposvar

Kaposvar erb

battle of kadesh

Kto je biblický Ferezej, ktorý býval v krajine, kam prišiel Lot a Abrahám?

V Gen.13-7 sa píše: „…. A Kananej a Ferezej bývali vtedy v zemi“. Zrejme tu máme do činenia s etnikom, ktoré je na Orteliovej mape vyobrazené ako Taurisci (prechod FRZ ~ TRS). Jedná o variáciu pojmu Etruskovia, národa, ktorý prišiel do Talianska nevedno odkiaľ a založil vyspelú kultúru s mestami ako Florencia. Florencia taliansky znie Firenze (FRZ). My však už tušíme, odkiaľ prišlo toto etnikum, ktorého písmo vraj doteraz nevedia rozlúštiť, napriek tomu, že ešte v XIX. stor. slovanskí badatelia T. Wolanski a Čertkov poukazovali na to, že etruské písmo sa ľahko číta a interpretuje, ak na jeho „dešifráciu“ použijeme slovanské jazyky. Akademická história tieto tvrdenia, samozrejme, odmieta – predovšetkým kvôli chronologickej inkompatibilite so scaligerovskou chronológiou dejín. Navyše, hlavná rieka severného Talianska „Po“ sa u nás zvykne nazývať „Pád“, t.j. sdieľa rovnaký etymologický základ s pojmom – Ar-pád.

Kde sa lúčil Lot s Abrahámom?

Gen.13 rozpráva o tom, ako sa oddelil Abrahám od Lota, keď sa nachádzali medzi Bet-elom a Hajom, odkiaľ bolo dobre vidieť celú Zasľúbenú Zem: „A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým, než skazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako záhrada Hodpodinova, ako Egyptská zem, ako ideš do Coára.“

V našej rekonštrukcii je možné Bet-el stotožniť s Budínom, zatiaľ čo Haj môže byť variáciou názvu maďarského mesta Ajka, ležiaceho uprostred Bákonskeho lesa. Rozchod Abraháma s Lotom sa teda mohol odohrať na jednom z vrchov Zadunajského stredohoria (napr. Karis, Pápod, Pilis, Csóka, Garecze), odkiaľ skutočne vidieť na všetky stranu „Zasľúbenú Zem“.

Zaslubena Zem

loading…

Není zde článek celý?