Bývalý výsadkár meria šance ČSĽA v boji s dnešnými armádami ČR a SR. Výsledok vás prekvapí

Podľa každoročného porovnania sily armád Global Firepower Index (GFI) je česká armáda 30. najlepšia na svete. Slovenská skončila až na 62. mieste zo 136 krajín. Súčasný stav je len odrazom zašlej slávy československej armády, hovorí pre Sputnik vo svojom hodnotení Peter Švrlo – bývalý výsadkár, plukovník vo výslužbe.

Pri tvorbe GFI sa zohľadňuje hneď niekoľko kritérií — nielen počet ľudských zdrojov a techniky, ale napríklad aj rozpočet na zbrojenie či geografické podmienky. Na prvých piatich miestach ostalo v porovnaní s minulým rokom poradie nezmenené. Najsilnejšou armádou sveta disponujú USA nasledované Ruskom, Čínou, Indiou a Francúzskom.

Armáda Českej republiky (AČR) sa umiestnila na 30. mieste, na tejto úrovni sú napríklad armády Ukrajiny či Švédska. Ozbrojené sily SR (OS SR), napriek tomu, že si v posledných rokoch v tomto rebríčku polepšujú, sa umiestnili na 62. priečke, kde sú napríklad armády Bulharska, Rakúska, Portugalska či Bolívie.

Pochybnosti o úrovni slovenskej armády

Ku kritériám, na základe ktorých sa zostavuje GFI pristupuje, plukovník Švrlo skepticky, napriek tomu zaostávanie našej armády za českou uznáva. Index berie napríklad do úvahy kvantitatívne údaje bez kvalitatívnych. Napríklad Slovensko v rebríčku disponuje 18 stíhačkami, bojaschopné sú však podľa medializovaných informácií sotva 3.

Dôvodov prečo slovenská armáda zaostáva za českou je podľa plukovníka niekoľko a môžeme ich nachádzať už v začiatkoch samostatnosti. Bolo to dané, ako hovorí Švrlo, „počtom obyvateľstva, celkovou infraštruktúrou a vnútropolitickými pomermi, ochotou prijímať požiadavky a príkazy zo zahraničia, fabulovanie hystériou o ohrozeniach vonkajším nepriateľom z Východu a tak ďalej,“ hovorí a dodáva: „aj v dôsledku týchto vplyvov sa AČR integrovala do NATO skôr, ako OSSR (už v r. 1999) a dostala sa tak nielen do spektra záujmov NATO, ale zároveň bola nútená prijímať štandardy aliancie a jej požiadavky.“

Podľa plukovníkových slov ČR týmto spôsobom dostala možnosť čerpať na reformu armády nielen z vnútorných zdrojov, ale aj z mimorozpočtových zdrojov, vrátane Programu bezpečnostných investícií NATO.

Slovensko vstúpilo do NATO až v roku 2004, pričom Švrlo hovorí, že armáda sa stávala súčasťou Aliancie v „podmienkach určitého vnútorného rozkladu“. „Bol to zámer, politická negramotnosť alebo jednoducho všeobecná hlúposť? Taktiež sa ponúka otázka, kam sa podeli stovky tankov, bojových vozidiel, jednotiek delostrelectva a ďalšej techniky. Tu a tam síce vyplával na povrch nejaký ten „škandálik“, ale v podstate bez účinnej odozvy. Svoj vplyv prejavili aj niektoré problémy vyplývajúce z problémov v procese delenia ČSĽA v pomere 2:1, ktoré sa prejavili najmä u letectva, ale aj v iných oblastiach,“ hovorí plukovník a dodáva, že stav nášho letectva je alarmujúco žalostný.

Vláda však v poslednom období chystá reformu ozbrojených síl za miliardy eur. Slovenskí vojaci majú v nasledujúcich rokoch dostať viac ako 80 obrnených vozidiel a vyše 400 vozidiel 4×4. Na spadnutie je aj kontrakt na nákup 14 stíhačiek F-16. Navyše, Slovensko sa, najmä vyjadreniami prezidenta Kisku, zaväzuje k zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie.

Toto všetko môže v nasledujúcich rokoch ovplyvniť umiestnenie Slovenska v rebríčku najsilnejších armád sveta. Plukovník Švrlo však opätovne upozorňuje na mierne skresľujúce kritériá. „Okrem toho je otázne, či sa ciele reformných zmien a technologických inovácií podarí naplniť. Ich realizácia totiž podlieha mnohým faktorom. Na Slovensku ešte ani poriadne reforma nezačala a už sa stala predmetom špekulácií rôznych nátlakových skupín, až žabomyších vojen rôznych politických prúdov a ich lídrov, vedených často pseudoodborníkmi na všetko. Celá história Armády Slovenskej republiky premenovanej neskôr na Ozbrojené sily Slovenskej republiky podľa šablóny NATO je vlastne históriou mnohých reforiem, z ktorých prakticky ani jedna sa neuskutočnila,“ dodáva plukovník.

Proti ČSĽA by nemali šancu

Obe armády — česká aj slovenská — vychádzajú v porovnaní so svojou predchodkyňou Československou ľudovou armádou (ČSĽA) ako chudobný príbuzný. Len pre porovnanie: pokým ČSĽA mala v roku 1989 k dispozícii vyše 200 000 mužov, AČR má vyše 24 000 a OS SR vyše 14 000. Zatiaľ čo stíhačky sa v ČSĽA počítali v stovkách a tanky dokonca v tisícoch, súčasné armády ČR a SR počítajú tieto položky v desiatkach. V tom lepšom prípade. OS SR majú podľa GFI k dispozícii 18 stíhačiek a 22 tankov. „Jediná vševojsková divízia ČSĽA by spoľahlivo prevalcovala AČR aj OS SR a dokonca aj pri ich koaličnej integrácii,“ hodnotí Švrlo.

Pre Sputnik si zaspomínal aj na svoje pôsobenie v Kanade na prelome tisícročí, kde pôsobil spolu s dôstojníkmi z ČR, Poľska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Na jednom zo slávnostných obedov sa ho veliteľ najväčšej základne pozemného vojska vo Valcatier spýtal, aký názor mali v ČSĽA na vojská NATO v západnom Nemecku, ktorých súčasťou boli aj kanadské vojská. „V podstate som reprodukoval naše hodnotenia z mnohých veliteľsko-štábnych cvičení ČSĽA, na čo on zas s neskrývanou hrdosťou pokračoval: „Lebo ja som tam vtedy velil práporu našej brigády“. Nedalo mi, aby sme v tejto téme pokračovali a reagoval som: „Plukovník, povedzte aj Vy mne, čo ste si mysleli o našej armáde Vy?“. Zamyslel sa a odpovedal: „My sme sa vás báli. Hodnotili sme, že Poliaci pre historické problémy s Rusmi nebudú spoľahliví spojenci. Predpokladali sme, že Nemci na Nemcov strieľať nebudú. S Maďarmi a Bulharmi sme vôbec nepočítali. Ale vedeli sme, že vy ste dobre vyzbrojení, trénovaní a najviac lojálni s Rusmi“,“ hovorí Švrlo.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce


Není zde článek celý?