Orientácia slovenskej ekonomiky len na automobilový priemysel prináša desivé riziko. Názor

Ekonóm Peter Staněk (69) pracuje v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied, dlhé roky takisto pôsobil ako poradca bývalého premiéra Roberta Fica. Staněk je známy nekompromisným pomenovávaním skutočnosti. V rozhovore pre Sputnik hovorí nielen o nášľapných mínach našej ekonomiky, ale aj o možnostiach, ako sa im vyhnúť.

Často sa kriticky vyjadrujete na adresu súčasného systému — proti oligarchii, korupcii, klientelizmu. Proti tomu sa na Slovensku začiatkom jari zdvihla vlna protestov. Ako vnímate Vy tieto protesty, stotožňujete sa s touto formou?

Ľudia na námestiach si musia položiť otázku, čo je alternatívou. Páni Kollár, Matovič alebo pán Sulík, ktorý v podstate predstavujú to isté, čo máme teraz? Druhá vec, ktorú si treba uvedomiť je fakt, že korupcia sa stala univerzálnym fenoménom. Netýka sa len Slovenska, ale všetkých krajín. Bohužiaľ, korupcia prerástla do priamej väzby na politické skupiny, prerástla do štruktúr, ktoré sa týkajú ekonomických pomerov a nezabúdajme na to, že dnes máte aj oficiálne povolenú korupciu zvanú lobisti — máte osemnásť tisíc lobistov v Bruseli, dvadsať osem tisíc lobistov vo Washingtone. Rozdiel je len v tom, že majú kvalifikačný certifikát, ale inak je to presne to isté ako korupcia.

Fenomén korupcie je obrovský. Ročne stojí korupcia takmer bilión eur. Korupcia vlastne znamená, že prevádzka štátu je drahšia. Predstavte si, že by ste bilión eur mohli v rámci únie investovať do zdravotníctva, ekologických projektov, do vzdelávania a podobne. Ale pokiaľ sa fungovanie štátu predražuje, tak tie peniaze práveže chýbajú v spomínaných oblastiach.

Je možné podľa Vášho názoru tieto javy potlačiť?

Tu som trochu pesimista, pretože to súvisí s celkovou štruktúrou spoločnosti, v ktorej fungujú politické skupiny, ekonomické elity atď. Je to niečo, čo je inkorporované do architektúry tejto spoločnosti.

Ak sa mám vrátiť k spomínaným protestom, tak sa na ne dívam ako na niečo, čo nič nerieši. Uvedomte si jedno: po kroku A musí nasledovať krok B. Ak by protesty vyústili do predčasných volieb, kto sa ich zúčastní? Tie politické skupiny, ktoré sú všetky jedna ako druhá?

Koalícia v reakcii na to schválila ďalší sociálny balíček. Ako podobné opatrenia chápete Vy? Je to prospešné pre obyvateľa, ekonomiku?

Pochopte jedno, to že sa uskutočňujú niektoré opatrenia týkajúce sa priemerných platov, platov pracovníkov v štátnej sfére, platieb v oblasti starostlivosti o seniorov a podobne je niečo, čo sa malo riešiť už dávno. Musíme si položiť otázku, čomu slúži ekonomika. Slúži tomu, aby niekto hromadil zisky, alebo aby ste mali príjem štátneho rozpočtu, alebo ekonomika slúži na to, aby vytvorila šancu pre každého človeka na plnohodnotný život?

Sociálne opatrenia treba robiť, otázka je koho sa dotýkajú tie sociálne opatrenia. Keby som ich robil ja, tak by som na prvé miesto položil otázku nájomných bytov, pretože, keď si mladý človek vezme hypotéku a zaťaží sa na 30-40 rokov, tak je ekonomickým otrokom. Keby existoval nájomný byt za prijateľnú cenu, nemusíte byť takýmto otrokom.

Čiže je výborné, že tieto sociálne opatrenia robia, pomôžu časti ľudí, ale sú to opatrenia, ktoré riešia iba malú časť problémov, ktorá táto spoločnosť má. Najväčší problémom totiž je príjmová polarizácia spoločnosti — skutočnosť, že sa prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými. A pokiaľ sa tieto rozdiely prehĺbia príliš, tak sa zvyšuje riziko sociálnych nepokojov a otrasov.

Sociálne balíčky môže niekto nazvať politický marketing, ale niektoré problémy riešia, na druhej strane neriešia systém ako celok.

A čo teda ďalšie veci, ktoré tieto sociálne balíčky neriešia?

Vždy si treba položiť zásadnú otázku. Sú politické elity ochotné riešiť systém ako celok, čo by prinieslo obrovský efekt, alebo vždy zvolia len riešenie niektorých problémov, čo pochopiteľne silu efektu radikálne znižuje? A bohužiaľ, toto platí u všetkých politických síl.

Ste kritikom súčasného modelu slovenskej ekonomiky, ktorá je nastavená do značnej miery na automobilový priemysel. Toto zameranie sa potvrdzuje aj teraz, keď po získaní investície firmy Jaguar v minulom roku, Slovensko bojuje o ďalšiu, tentokrát čínsku automobilku. Prečo nie je podľa Vás takto nastavenie pre ekonomiku dobré?

Predstavte si, že máte len jeden jediný tromf v ruke. Posadíte sa za stôl a hráte. Ak ten jeden tromf vybuchne, skončili ste. Z okamžitého hľadiska je skvelé, že máme štyri automobilky. Je výborné, že vyrábame milión tristo tisíc vozov ročne. Je super, že automobilky vytvorili približne sto tisíc nových pracovných miest. Ale ako bude vyzerať automobilový priemysel, ak sa schvália všetky normy o znížení emisií, ak sa prejde na elektromobilitu, ak sa prejde na zdieľanú ekonomiku a ak ľudia pochopia, že nové mestá budú bez automobilovej dopravy? A vy nebudete mať alternatívu.

Chceme opakovať tú istú situáciu, keď veľká časť produkcie Slovenska bola do roku 1990 z oblasti zbrojného priemyslu a keď sa ten zrútil, tak nastali obrovské problémy? V každej ekonomike nevyhnutne potrebujete aspoň 2-3 piliere, ktoré vás udržia, aj keď jeden z nich vybuchne. Alebo si naozaj myslíte, že vízia Detroitu je nám veľmi vzdialená? Detroit je excelentná ukážka orientácie na jedno jediné odvetvie.

Nie som odporcom automobilového priemyslu, ani ho nekritizujem. Len upozorňujem na to, že z dlhodobého hľadiska — 15-20 rokov — sa nemôžete spoliehať na to, že vám jediné odvetvie udrží ekonomiku štátu. Potrebujete ďalšie veci.

Čo by to mohlo byť v prípade Slovenska?

Dnes je v EÚ hitom víkendová turistika. Priletíte v piatok do Viedne alebo do Salzburgu, pozriete si technické kuriozity, navštívite operu, nakúpite Mozartove gule a v nedeľu sa vrátite domov. Teraz si vezmite, že na Slovensku máte takmer dve tisíc technických pamiatok celoeurópskeho významu, obrovské množstvo minerálnych vôd, kúpele, možnosti rozvoja wellness turizmu. Nebol by to ideálny cieľ?

Máte tu ďalšiu možnosť. Slovensko je zaujímavé v oblasti materiálového výskumu — kompozitné materiály, voštinové materiály, plávajúci hliník, uhlíkové materiály. Materiály v rámci štvrtej industriálnej revolúcie tvoria obrovský blok veľmi významný pre rozvoj priemyslu, služieb, všetkého… Nemali by sme rozvíjať aj túto oblasť? Zatiaľ sa to ponecháva na úrovni niekoľkých výskumných ústavov.

A teraz si k tomu pridajte ďalšiu možnosť — Slovensko je ďaleko v oblasti bezpečnostných protokolov v oblasti IT sektora. Vieme, že bezpečnosť informačných systémov sa dnes stáva alfou a omegou. Nemali by sme rozvíjať aj túto oblasť? Ak by sme mali niektoré z týchto oblastí rozvinuté, tak aj v prípade zlyhania automobilového priemyslu nebudeme mať problém, pretože tento výpadok môžeme nahradiť.

Pre politikov je však výhodný súčasný stav, pretože poklepkávajú základné kamene, médiá budú šalieť, zamestnáte dve tisícky pracovníkov, ďalších dvadsať subkontraktorských firiem bude robiť. Ale musíme si položiť otázku dokedy.
Nemecký najvyšší súd rozhodol o oprávnenosti samospráv zakázať vjazd vozidiel so spaľovacím motorom. Dnes je to diesel, o dva roky to môže byť benzínový motor a čo sa stane ďalej? Kam budete vyvážať autá, ktoré vyrábate? Čiže orientácia na jedno odvetvie patrí medzi najväčšie riziká ekonomiky. Z krátkodobého hľadiska je to super, ale minimálne v horizonte 10-15 rokov to môže byť pre vás desivé riziko.

Vidíte nejaké snahy o to, aby sa slovenská ekonomika zameriavala na budovanie iných pilierov?

Oblastí, v ktorých by Slovensko mohlo napredovať je niekoľko, k tým, ktoré som už spomenul ešte priradím medicínsky výskum, kde naši výskumníci dosahujú veľmi dobré výsledky. Ale pokiaľ to ostane v rovine úspechu vedcov, tak to nemá reálny vplyv na ekonomiku. My, bohužiaľ, tieto ostatné veci neriešime, lebo sme nadšení z toho, čo nám ťahá automobilový priemysel.

Ale ak prezident automobilového priemyslu v Európe hovorí, že dnes je 36% kapacít zbytočných a vy budete stavať ďalšiu automobilku, nenarazíte časom na problém? Druhá vec: prechod na elektromobilitu znamená nielen jednoduchšiu konštrukciu vozidla, nižšie energetické náklady, ale aj nižší počet pracovníkov. A teraz si položme otázku: prečo sem prichádza Land Rover a prečo sem má záujem prísť ďalšia čínska automobilka? Idú sem preto, lebo je tu vysoké know-how, vysoký rozvoj domáceho výskumu, skvelá technická infraštruktúra, alebo sem idú preto, lebo tu sú kvalifikovaní, ale, bohužiaľ, stále nesmierne lacní pracovníci? Ale to je ďalšie nebezpečenstvo.

Aké?

Dnešní lacní pracovníci budú o tridsať rokov chudobní dôchodcovia. Napríklad v Nemecku tvorí spotreba ľudí nad 65 rokov 49% vnútronemeckej spotreby, pričom na export ide polovica výroby a polovica sa spotrebuje na domácom trhu. U nás je to len 14%, zvyšok ide na export. Nám sa teda nepodarí zopakovať tento nemecký model, v ktorom je spotreba ľudí nad 65 rokov gro. A to má ďalšie konzekvencie — ak ideme na export, aký bude kurzový vývoj eura a dolára? Nemôže sa stať, že kurzové posuny vám vymažú väčšiu časť ziskov, ako sa to stalo v 90. rokoch? Musíte sa na tieto problémy dívať v reťazení súvislostí, nie v individuálnej podobe. Akonáhle vidíte reťaz dôsledkov, tak sa musíte zamýšľať nad tým či z dlhodobého hľadiska jediná noha môže tento štát udržať, aby stál rovno.

Ak hovoríme o lacnej pracovnej sile, ktorá je pre investorov atraktívna, tak mi nedá nespomenúť zamestnancov z iných krajín prichádzajúcich na Slovensko, ktorí sú ešte lacnejší ako domáca pracovná sila. Sú to najmä pracovníci z nových členských krajín ako Rumunsko či Bulharsko, ale aj nečlenských ako Ukrajina či Srbsko…

Dostávate sa do pasce, v ktorej výroba rastie, ale nemá žiadnu našu pridanú hodnotu, mzdy zostávajú trvale nízke, čo má negatívny dopad na kúpyschopnosť obyvateľstva a keď máte nízku kúpyschopnosť obyvateľstva, tak máte len dve možnosti. Buď ľudia kupujú na dlh, alebo nekupujú. Dokonca aj národná banka to pochopila a dáva varovanie pred nadmerným zadlžovaním. A k tomu len jedna drobná cifra: na Slovensku máte 1 600 000 exekúcií. Z toho minimálne 600 000 je kategória „dve a viac exekúcií“ a nie sú to exekúcie kvôli nezaplatenej pokute v MHD. Okrem toho dlhé roky jednou z pevných istôt Slovenska bolo, že zadlženosť obyvateľstva vo vzťahu k HDP bola na úrovni 28-30%. Dnes je to 41% a ďalej rastie. Chceme sa dostať do situácie niektorých západných krajín, kde je zadlženosť obyvateľstva na úrovni 90-100% HDP a to pri ich platoch? Objem dlhu je najväčšou hrozbou vo vzťahu k budúcej kríze.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce


Není zde článek celý?