Amnesty vidí nezrovnalosti v exporte zbraní Saudom. Analytik: je to skôr morálny problém

Samopaly, mínomety, guľomety či raketomety v stovkách až tisícoch kusov malo Slovensko vyviezť do Saudskej Arábie bez toho, aby to transparentne zaznamenalo. Tvrdí to mimovládka Amnesty International Slovensko (AI). Ministerstvo hospodárstva, ktoré za vývoz zodpovedá sa bráni. AI podľa ministerstva nepochopila metodiku spracovania údajov.

Saudská armáda patrí medzi najlepšie vyzbrojené armády sveta a vyradenú muníciu československej výroby nepotrebuje. Naše zbrane preto s veľkou pravdepodobnosťou končia v rukách povstaleckých skupín bojujúcich v Líbyi či Sýrii. Ruská federácia mnohé z nich označuje za teroristické organizácie.

Bezpečnostný analytik František Škvrnda z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave pre Sputnik hovorí, že ministerstvo platné dohody neporušuje a ak rôzne údaje sú problémom, tak skôr morálnym.

AI píše, že v roku 2016 odišlo zo Slovenska do Saudskej Arábie 190 kusov mínometu kalibru 120 mm, 450 kusov mínometu kalibru 60 mm, 16 kusov raketometu BM-21, 226 kusov ťažkých guľometov a 3 500 kusov samopalov. Slovenská republika to uvádza v správach vyplývajúcich zo Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a registra konvenčných zbraní Organizácie spojených národov. Vo výročnej správe za rok 2016 však Saudská Arábia nefiguruje ako cieľová krajina exportu zbraní, z čoho AI usudzuje, že „je teda možné mylne sa domnievať, že Slovenská republika do Saudskej Arábie v roku 2016 nevyviezla žiadne zbrane.“

Ministerstvo: AI ignorovala pozvania na stretnutie

Ministerstvo sa bráni tvrdením, že zbrane boli skutočne vyvezené v roku 2016, ale na základe licencií udelených v rokoch 2013-2015. Platnosť licencií bola do roku 2016, kedy sa aj skutočne vyčerpali.

„Ak teda Slovensko vyvezie zbrane v tomto roku na základe vývoznej licencie udelenej v roku 2016, tento export nebude zaznamenaný vo Výročnej správe 2018 a ani v žiadnej inej“, píše Kamila Gunišová, vedúca kancelárie AI Slovensko. Preto sa AI vysvetlenie ministerstva nepozdáva a údaje o vývoze zbraní považuje za zavádzajúce a neposkytujúce hodnoty reálne vyvezených zbraní.

Ministerstvo hospodárstva sa ďalej bráni tým, že údaje vo výročnej správe na jednej strane a na strane druhej v hláseniach OSN či ATT sa robia na základe odlišných metodík, preto sú údaje rôzne, a teda ich nie je možné porovnávať. Píše to odbor komunikácie ministerstva v stanovisku, ktoré zaslal Sputniku.

„Napriek opakovanej komunikácii rezortu hospodárstva, zrejme predstavitelia Amnesty International nemajú záujem pochopiť problematiku a najmä metodiku spracovania údajov vývozu zbraní. Ministerstvo hospodárstva postupuje maximálne transparentne, nezatajuje žiadne informácie o vývoze zbraní a dôrazne odmieta zavádzanie tejto organizácie,“ píše ministerstvo a dodáva, že predstaviteľov Amnesty International niekoľkokrát pozvali na spoločné stretnutie. „Na pozvanie však nijakým spôsobom nereflektovali a aj naďalej porovnávajú neporovnateľné,“ uzatvára svoje stanovisko ministerstvo.

Bezpečnostný analytik sa prikláňa k verzii ministerstva. „Nezrovnalosti vo vykazovaní údajov o vývoze zbraní by síce nemali byť, ale vznikajú v rôznych metodikách, ktoré sa pripravujú v závislosti na tom, aký proces a ako daná organizácia sleduje či vykazuje,“ hovorí Škvrnda a dodáva: „Nejde o žiadne porušovanie platných medzinárodných dohôd. Otázkou je, kedy skutočne boli zbrane expedované, lebo vzniká morálny problém, že sa môžu využiť vo vojne, ktorú Saudská Arábia vedie v Jemene. Súčasná situácia však nevadí USA ani NATO a tak teda Slovensko robí to, čo mu jeho spojenectvá umožňujú, či povedané ostrejšie, vyžadujú od neho, aby sa považovalo za platného člena paktu.“

Zabíja sa nimi v Jemene, Líbyi a Sýrii?

Saudská Arábia je podľa bezpečnostného analytika Františka Škvrndu jedným z najkonzervatívnejších a najreakčnejších režimov v islamskom svete, ktorý profituje zo zisku z predaja ropy. „Medzinárodnopolitická pozícia Saudov súvisí s úzkym spojenectvom s USA, pričom patria k štátom s najvyššími vojenskými výdavkami na svete,“ hovorí analytik a dodáva, že v roku 2017 patrilo Saudom tretie miesto, keď predbehli aj Rusko. „V máji 2017 prezident USA D. Trump uzavrel „obchod storočia“, keď s nimi dohodol dlhodobý predaj zbraní a vojenského materiálu vo výške 110 miliárd USD,“ upresňuje analytik. Saudská Arábia je tak podľa neho najbližším spojencom Američanov v regióne, a to i napriek niekoľkým „zaškrípaniam“ vo vzájomných vzťahoch v posledných rokoch.

„Saudi sú síce kritizovaní za problémy v oblasti ľudských práv a slobôd, ale hospodárska situácia vedie k rozvíjaniu kontaktov i obchodov s nimi a ide o ďalší prejav dvojakého metra USA,“ hovorí Škvrnda.

Na fakt, že export zbraní zo Slovenska do Saudskej Arábie začal až v roku 2013 sa Škvrnda pozerá skôr cez ekonomickú optiku. K zásadným politickým zmenám v krajine nedošlo, a tak sa zrejme jedná o využitie novonájdeného odbytu, ktorý vznikol snahou Saudskej Arábie vyzbrojovať protivládnych rebelov na Blízkom východe.

Zbrane, ktoré vyviezlo Slovensko Saudom mohli byť použité nielen v krvavej vojne, ktorá v posledných rokoch zmieta susedným Jemenom, ale aj v ozbrojených konfliktoch v Líbyi či Sýrii — v rukách protivládnych rebelov, vrátane Islamského štátu. Ešte pred dvomi rokmi na to upozorňovali investigatívni novinári z Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), Balkan Investigative Reporting Network (BIRN) a Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (investigace.cz).

V Jemene sa intenzívnejšie bojuje od marca 2015, keď moc získali povstaleckí husíovia, ktorí patria k šiítom a tešia sa podpore Iránu. Okrem iného kritizovali podriadenosť Jemenu Spojeným štátom. Do občianskej vojny sa zapojila aj Saudská Arábia. „Ide o inváziu — zasahovanie koalície arabských štátov vedených Saudmi do vnútorných záležitostí Jemenu, ktoré je ticho podporované USA,“ hovorí Škvrnda a dodáva: „Najhoršou stránkou tejto vojny v chudobnej krajine, ktorá sa v západných médiách označuje aj za „humanitárnu nočnú moru“ (asi 2 milióny vysídlených osôb, hladomor ohrozuje milióny osôb) a „plošné vraždiace pole“. je zabíjanie civilistov — podľa správy OSN zverejnenej v októbri 2017, zahynulo už takmer 13 tisíc (z toho z toho necelých 2000 žien a 2800 detí). Posledný prípad — jeden z najhorších za celú vojnu sa stal 9. augusta, keď pri nálete arabskej koalície bolo zasiahnuté trhovisko a autobus s deťmi, pričom prišlo o život najmenej 51 osôb, z toho 40 detí.“

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce


Není zde článek celý?